--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Selecký Anton č.: 519
Název: Zločiny komunizmu pretrvávajú
Zdroj: NN Ročník........: 0001/006 Str.: 011
Vyšlo: 01.01.1991 Datum události: 01.01.1991 Rok: 1991
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
Pavlík z Považskej Bystrice, signatář Charty 77 a zakladatel Výboru na ochranu nespravedlivě postižených (po i před 17.listopadem 1989) navrhl ustavení nové sekce, která by se zabývala zločiny komunismu v posttotalitním období. Je jedním z autorů závěrečného usnesení konference. (Otiskli jsme v čísle 5). Dnes přinášíme text vystoupení Vladimíra Pavlíka z prvého dne Mezinárodní konference o zločinech komunismu:
Zločiny komunizmu pretrvávajú
Vážené dámy a páni, vážení zahraniční hostia, úvodom sa chcem veľmi pekne poďakovať všetkým tým, ktorí mi umožnili na téjto konferencii vystúpiť. Ako bolo povedané, zločiny komunizmu, to nie sú len 50. roky. Zločiny komunizmu prakticky pretrvávajú dodnes, a to v rôznych podobách. Na tejto medzinárodnej konferencii, predkladám na rozhodnutie, aby za zločiny komunizmu sa považovalo: vedomé podávanie závadných potravin vlastnému národu, zatiaľ čo nomenklatúrna komunistická mafia požívala potraviny zdravotne nezávadné. Tato skoročnosť podľa môjho názoru splňa paragraf genocídy. Ďalej by som chcel požiadať túto konferenciu, aby schválila a uznala za zločiny komunizmu aj plnenie hospodárskeho plánu na účet ľudského zdravia a ľudských životov. Podrobne to budem dokumentovať pri práci v sekciách. Strana zelených dala podnet k trestnému stíhaniu doteraz neznámych páchateľov, ktorí vystavili česko-slovenských občanov neúmernému zdravotnému riziku. Trestné oznámenie bolo podané v auguste 1991 na Generálnu prokuratúru ČSFR. Tento zošit, ktorý tu mám, to sú záznamy bývalého tajomníka Okresného výboru strany pre priemysel v Považskej Bystrici ............... je zaznamenané zasadnutie okresného výboru KSS k životnému prostrediu 21.4.1989. Na tomto zasadnutí sa ako hosť zúčastnil aj bývalý vedúci oddelenia ÚV KSS súdruh Netík, prvý podpredseda Krajského národného výboru súdruh Berčík a ďalší. Na tomto zasadnutí o životnom prostredí súdruh Netík okrem iného povedal: "V mlieku je toľko ťažkých kovov, že keby ľudia o tom vedeli, nikto by ho nepil." Ďalej vyhlásil, že priemerná zložka veku je u nás o sedem rokov kratšia. Nezabudol však doplniť, citujem: "Naše problémy v životnom prostredí využívajú nelegálne štruktúry." Prejdem k druhému bodu: plnenie hospodárskeho plánu na účet ľudského zdravia a ľudských životov. Minulý rok s viacerými spolupracovníkmi z opozície proti komunistickému režimu som založil Výbor na obranu nespravodlivo postíhnutých komunistickým zločinom do 17.11.1989 a po 17.11.1989. Ako konkrétny príklad uvediem podnik Skloobal Nemšová. Dovolím si odcitovať z bezpečnostného predpisu z roku 1987, ktorý bol vyhotovený po úmrtí niekoľkých robotníkov a niekoľkých ochoreniach, po ktorých sa títo robotníci domáhali svojej pravdy a zdravého pracovného prostredia. V uvedenom bezpečnostnom predpise pod značkou pbp 3/187 sa okrem iného píše: "Pre účely potlačovania výrobkov (farbou) sú používané olovnaté farby s priemerným obsahom okolo 38 percent. Olovo a jeho výpary sú chemicky škodlivé pre ľudský organizmus. Olovo preniká do organizmu vo forme prachu a pár dýchacími cestami a poškodenou pokožkou. Jeho hlavným účinkom je pôsobenie na krvné farbivo, červené krvinky, cievy, svalstvo a nervstvo. Olovo sa ukládá v kostiach, pečeni a v iných orgánoch." Priamo paradoxná je posledná veta. Pri manipulácii s farbami sa musí z uvedených dôvodov dodržiavať zásada: "Pri práci s práškovou farbou je pracovník povinný používať - respirátor." Čo tu môže pomôcť respirátor? Mám tu zadokumentované, ako robotníci z Nemšovej na ôsmich inštitúciách márne žiadali pomoc. V čom spočíva táto tragédia? Nielenže najvyššie stranicke orgány vedeli o tejto vedomej genocíde, ale každý podnik mal aj svojich právnikov, ktorí ochraňovali tých, ktorí hospodársky plán plnili na účet ľudského zdravia, ľudských životov. V Nemšovej tohoto podnikavého právnika vtedy robil súdruh Vladimír Mečiar, bývalý minister vnútra a bývalý predseda vlády SR, v súčasnosti "otec slovenského národa," ktorý dnes zrázu vehementne bojuje za práva Slovákov. Ktorý všade inde hľadá nepriateľa, len ho nehľadá v sebe a vo svojom okolí. Chcem položiť záverečnú otázku: Ako to súdruh Mečiar bojoval za práva pracujúcich do 17.novembra 1989? Zaznamenal: Anton Selecký