aby zkrátili celý pro<%0>ces všetkými možnými prostriedkami, aby prejednávali

aj odpoludnia, aby vypustili zbytočné veci a rozhodne skrátili dobu

na vyhlásenie rozsudku tak, aby rozsudok bol vyhlásený najneskôr do

konca marca. Pevne na tento termín sa mi nechceli viazať, avšak sľúbili

mi záväzne, že urýchlenie a skrátenie procesu budú považovať za vec

veľmi naliehavú. (Čo vy nato, p. Elena Kozánková, súčasná predsedníčka

Tisovej spoločnosti, ktorá dokonca začiatkom r. 1992 prikryla Husákov

hrob slovenskou vlajkou!? Pozn. autora V. P.) Pokiaľ ide o výsledok procesu, u súdu niet žiadnej zmeny.

Proces priniesol vážne dôkazy viny všetkých obžalovaných. Nijaké zvláštné akcie za amnestiu pre Tisu zatiaľ nie

sú podnikané. Veľmi by som prosil, aby vláda upovedomila ministra spravodlivosti,

aby rozsudok v procese proti Beranovi za žiadnú cenu nebol vynesený

pred rozsudkom proti Tisovi. Gustáv Husák v. r.

O náladách na Slovensku behom procesu s Tisom vydávalo

ministerstvo vnútra často zprávy, ktoré zpracovávali komunisti a v

ktorých zveličovali nebezpečenstvo, ktoré pre štát predstavujú viaceré

prejavy na Tisovu obranu a prezentovali to ako dielo rôznych podzemných

síl a emigrácie. Hlavne to však spojovali s demokratickou stranou

a s ich katolíckym krídlom. Nepokoje na Slovensku v prvých dňoch procesu,

ako to očakávali komunisti, sa nekonali. Zásluhu na tom, že sa vývoj

tímto smerom neubieral, mal vedľa úradných a bezpečnostných zásahov

aj postoj slovenských biskupov, ktorí tlmili snahu kňazov, verejne

sa v prospech Tisa angažovať. V archíve KPR, č. j. T 2860/46 je zpráva MV pre Kanceláriu

prezidenta republiky zo 4. 12. 1946, kde sa mimo iného hovorí: ..."Veľmi

závažná je okolnosť, že ľudácka šepkajúca propaganda zvaľuje na akýchsi

českých agentov a provokatérov zodpovednosť za vývoj situácie"...

(Všetko nasvedčuje tomu, že už vtedy časť slovenských

ľudákov spolupracovala s komunistami a už vtedy osobu Tisa chceli

zneužiť proti Čechom. Pozn. autora V. P.) V archíve KPR, č. j. T 2907/46, je zpráva MV z 9. 12.

1946, kde sa hovorí: Do 6. 12. 1946 nálada verejnosti vzhľadom k Tisovu procesu

je nezmenená. Letákové akcie v jeho prospech pokračujú. V Bratislave boli rozhadzované letáky v ulici, kde býva

verejný žalobca ľudového súdu pplk. dr. Rašla. Pomocníci pachateľov

boli zatknutí. V archíve KPR, č. j. T 2926/46, je zpráva MV z 11. 12.

1946, kde sa hovorí: Letákové akcie v prospech dr. Tisa pokračujú. Bolo pri

nich zaistených niekoľko osôb, ktoré rozhadzovali letáky z auta.

Naproti tomu je na Slovensku badať nárast nesympatií voči

osobám židovského pôvodu, ktorým sa pripisuje zodpovednosť za Tisov

proces. <%2>Šepkaná ľudácka propaganda rozširuje zprávu, že osoby

židovského<%0> pôvodu zložili 13 mil. Kčs u Národného súdu, aby dr.

Tiso bol odsúdený. (Všade sa hľadal vinník, len tam, kde sa mal hľadať,

sa nehľadal. Pozn. autora V. P.) @BUB BODY = Nemenej zaujímavá je aj zpráva MV z 21. 12. 1946, ktorá

je v archíve KPR, č. j. T 1870/46 a kde sa mimo iného hovorí:

Verejnosť stále častejšie vyslovuje názor, že Tiso bude odsúdený,

avšak sú pochybnosti, že bude vynesený rozsudok smrti. Biskup Vojtaššák bol vyzvaný, aby sa do skončenia procesu

vyhnul akýmkoľvek prejavom v prospech Tisa. Slovenskí biskupovia

sú presvedčení, že Tiso bude odsúdený a počítajú, že bude v krajnom

prípade odsúdený i k trestu smrti. Sú však toho názoru, že exekúcia

prevedená nebude a Tiso dostane od pána prezidenta milosť. Slovenskí

biskupovia sa domnievajú, že žiadny český politik neriskuje pre prevedenie

trestu smrti trvalý rozkol medzi slovenským katolíckym ľudom a Čechmi.

(V tom čase to ale slovenským komunistom vôbec nevadilo.

Dnes ako pokorní sluhovia baťka Mečiara znova klamú a zavádzajú slovenský

národ. Pozn. autora V. P.) @BUB BODY = Slovenskí biskupovia odsudzujú nepevné vystupovanie Tisa

pred Národným súdom, lebo svojim uhýbavým spôsobom a nejasnými výpoveďami,

ktorými zo seba robil politického primitíva, ublížil svojmu menu kňaza

a bývalého prezidenta. Zpráva MV z 6. 1. 1947, ktorá je v archíve KPR, č. j.

T 55/47, opisuje výpoveď svedka arcibiskupa Karola Kmeťka, ktorý

na otázku verejného žalobcu, či uznáva Tisov výrok, že by na Slovensko

po porážke Nemecka prišlo bolševické peklo, uviedol, že v Československej

republike ešte nemáme peklo, ale je už tu očistec, lebo vzali katolíkom

školstvo, internáty apod. Ďalej povedal, že k dr. Tisovi cíti pomer duchovného otca

a podľa svojho cirkevného presvedčenia nemôže otec svedčiť vo veci

obžalovaného syna. Arcibiskup Kmeťko ďalej priznal, že poslal do Vatikánu

žiadosť, aby dr. Tiso nebol odsúdený a ďalej, že podal SNR memorandum,

v ktorom žiadal, aby dr. Tiso nebol odsúdený. Niet pochýb, že arcibiskup Kmeťko použil svojho svedectva

k politickému prejavu katolického episkopátu v prospech dr. Tisa a

že tento prejav nezostane na Slovensku medzi katolíckymi kruhmi bez

odozvy.

Podľa zprávy MV z 15. 1. 1947, ktorá je v archíve KPR,

č. j. T 131/47, sa opisuje, aký rozruch urobilo pred Národným súdom

vystúpenie gen. Čatloša, ktorý bol ako svedok prevezený z SSSR.

Ten mimo iného povedal, že Tuka a Mach predstavovali germanofilské

krídlo a ciele Nemcov boli ich vlastným cieľom. Tisovi bolo germanofilstvo

prostriedkom k dosiahnutiu svojich vlatných cieľov. Ďalej povedal, že do konca r. 1940 sa opieral viac o Tuku,

lebo u neho našiel viac porozumenia v náboženských sporoch, ku ktorým

dochádzalo vtedy medzi katolíkmi a evanjelíkmi v armáde, kde katolícka

hierarchia priamo diktátorsky sa stavala k niektorým záležitostiam,

o ktorých mal právo rozhodovať minister národnej obrany. Podotkol,

že tlak na neho vykonával arcibiskup Kmeťko, biskup Vojtaššák a biskup

Škrábik, ktorí sa snažili v niektorých prípadoch presadzovať vo vojenskom

rezorte záujmy katolíckej cirkvy. Ďalej Čatloš vypovedal, že Tiso bol o pomeroch v armáde

veľmi dobre informovaný, pravdepodobne vlastným zpravodajským aparátom,

pričom uviedol prípad kapitána duchovnej služby Mitošinku, ktorý

posielal nejaké zprávy a doklady priamo kancelárni prezidenta.

O akciách v Polsku bol, ako Čatloš prehlásil, Tiso presne

informovaný a bola mu dokonca predkladaná mapa so zakreslenou situáciou.

Tiso to ale popieral a tvrdil, že dal príkaz len k obsadeniu hraníc.

Po skončení vojny proti Polsku bola poriadaná v Poprade slávnosť,

kde Tiso vyznamenával slovenských a nemeckých vojakov a dôstojnikov.

O vyhlásení vojny voči Sovietskemu sväzu Čatloš povedal,

že bol o tom informovaný hneď ráno 22. 6. 1941 dr. Tukom, za prítomnosti

vyslanca Killingera. Dr. Tuka mu naznačil, že Slovensko sa musí

poponáhlať s vypovedaním vojny proti Sovietskemu sväzu, Amerike a

Anglii, a to z tých dôvodov, že jedine po tejto zásluhe môžu Nemci

brať do úvahy vrátenie odtrhnutých slovenských krajov. Táto myšlienka

pochádzala od Killingera. Obaja potom referovali o situácii Tisovi,

kde sa dohodli o vypovedaní vojny. Na otázku predsedu dr. Daxnera,

či bol zo strany Nemcov vyvíjaný nátlak k vypovedaniu vojny, Čatloš

nemohol dokázať. O priebehu vojny a o zverstvách, ktoré Nemci páchali

v SSSR, informoval Čatloš Tisa. Na otázku predsedu senátu ohľadom SNP, Čatloš odpovedal,

že Tiso mal presné zprávy z Ružomberka, Žiliny, Banskej Bystrice,

Zvolena, Piešťan, Trnavy a Senice. Tisov tajomník Murín totiž telefonoval

do všetkých týchto miest a zisťoval situáciu. Tiso naliehal na Čatloša

a generála Pulanicha, ktorí odmietli nemeckému veliacemu generálovi

Hubickému a generálovi SS Bergerovi žiadosť o odzbrojení slovenských

jednotiek, aby rozkaz k odzbrojeniu slovenského vojska vydali.

Vtedy Čatloš podal znovu demisiu, ale Tiso ju neprijal.

Druhý deň ráno rozčúlený Tiso prehlásil, že rozkaz vydá sám. Túto

stať Čatlošovej výpovede Tiso priznal. Veľmi závažná je aj zpráva MV SR z 23. 1. 1947, ktorá

je v archíve KPR, č. j. T 265/47, kde sa mimo iného hovorí: Svedecká výpoveď gen. Čatloša zvrátila všetko úsilie

novoľudáckej propagandy urobiť z dr. Tisa mučedníka a obeť židovskej,

evanjelickej a českej pomsty. Jeho výpovede otriasli dr. Tisom a jeho

obhajobou - a zároveň zburcovala ochabujúci záujem verejnosti o tento

proces. No veľké zklamanie a rozčarovanie spôsobila jeho výpoveď medzi

kresťanmi. Po výpovediach slovenských biskupov pôsobili ako studená

sprcha.

Vladimír PAVLÍK (Pokračovanie v budúcom čísle)