--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Nacionalistická bublina spľasla
Zdroj: NN Ročník........: 0003/005 Str.: 022
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: . . Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
Miesto úvodu: V predcházajúcich kapitolách sme zdokumentovali, že hlavnými vinníkmi Tisovej smrti nie sú žiadní čechobolševici, ani Eduard Beneš, ale že to bol Gustáv Husák a slovenskí komunisti. S blížiacim sa vynesením rozsudku sa stupňovali rôzne aktivity politických strán, slovenského kléra, no aj Vatikánu. Slovenskí komunisti, menovite Gustáv Husák, sa snažia ovplyvniť obžalobcov národného súdu, lebo v procese s Tisom chcú vytĺcť politický kapitál. O týchto protizákonných metódach Husák informuje aj Gottwalda. Slovenské ministerstvo vnútra pravidelne informuje Prahu o náladách slovenských občanov. V Archíve KPR, č. j. T 372/47 z 3. 2. 1947 sa v zpráve slovenského ministerstva vnútra mimo iného hovorí: ..."V súvislosti s blížiacim sa zakončením procesu s dr. Jozefom Tisom sa situácia na Slovensku zo dňa na deň priostruje. Katolíci v DS i v ilegálnom ľudáckom podzemí sa pripravujú k prejavom nesúhlasu, protestu a odporu, ak bude dr. Tiso odsúdený k smrti.
Už pred procesom začala rada letákových akcií, ktoré sa behom procesu vystupňovali. Podľa ľudákov pohnútkou k súdeniu dr. Tisa sú momenty najnižších pudov pomsty a nenávisti proti slovenskému národu, náboženstvu, spôsobu života, hospodárskej štruktúry Slovenska a samostatnosti. Medzi bývalými členmi a stúpencami HSĽS a medzi HG rastie rozhorčenie proti Šaňovi Machovi, ktorý vraj vypovedá a priznáva príliš mnoho a škodí tým nielen sebe, ale aj dr. Tisovi, ktorému znemožňuje, aby sa presvedčivo hájil" ...
V podobnom duchu je aj zpráva zo 4. 2. 1947, ktorá je v Archíve KPR, č. j. T 383/47, a tak isto aj zpráva povereníctva vnútra z 20. 3. 1947, ktorá je v Archíve KPR, č. j. T 1020/47.
21. 3. 1947 sa vláda zaoberá situáciou na Slovensku, v súvislosti s Tisovým procesom a poukazuje, že silnejú tlaky za oslobodenie Tisa. V. Široký upozorňuje, že tieto akcie sú namierené priamo proti republike. Minister V. Majer navrhuje, aby vláda doporučila všetkým politickým stranám na Slovensku, aby vydali spoločné prehlásenie, kde sa budú dištancovať od manifestácii, ktoré sú namierené voči národnému súdu v jeho kauze s dr. Tisom, ale že nechajú priechod spravodlivosti. Minister dr. P. Drtina oznamuje, že ako minister spravodlivosti má záujem na ochrane súdov.
Potom sa vláda na návrh predsedajúceho námestníka dr. P. Zenkla uznáša:
a) Berie s poľutovaním na vedomie zprávu ministra vnútra o demonštráciach, ku ktorým došlo v súvislosti s procesom proti dr. Tisovi v dňoch 19. a 20. 3. 1947 v Piešťanoch, Novom Meste nad Váhom a Chynoranoch. b) Berie na vedomie, že strany Národnej fronty na Slovensku, v súčinnosti so slovenskými odborovými organizáciami a všetkými odbojovými zložkami usporiadajú v Bratislave manifestáciu pod heslom: "Vernosť republike!" c) Ukladá svojim slovenským členom, aby tlmočili politickým stranám Národnej fronty, pôsobiacim na Slovensku, aby uvažovali o vydaní spoločného prehlásenia, kde sa odsúdia demonštrácie proti nezávislým súdom. Zdroj informácie: SÚA-AÚV KSČ, fond 100/24, zv. 143, a. i. 15. 4. 1947 Národný súd v Bratislave odsúdil dr. Jozefa Tisa na trest smrti.
V Archíve KPR, č. j. T 791/47 je záznam rozhovoru prezidentovho tajomníka s vatikánskym diplomatom zo 16. 4. 1947, ktorý zaznamenal dr. VANĚK. Citujem: Keď 16. 4. odchádzal večer Chargé d<221>Affaires sv. stolice msgre dr. R. Forni od pána prezidenta, stretol som sa s ním na chodbe a odprevadil som ho k východu budovy. Pri krátkom rozhovore som sa dozvedel:
1. Že Tiso neni "monsignore". Tento titul udeľuje osobne každý pápež a novo nastupujúci pápež musí všetkým monsignorov potvrdiť. Pápež Pius XII. po svojom nastúpení Tisovo menovanie monsignorom (od bývalého pápeža) nepotvrdil. Forniho na to upozornil sám pápež pri jednej z posledných audiencií.
2. Pri tej istej audiencii povedal pápež Fornimu vyslovene, že má všetky zásahy v Tisovej veci omedziť výlučne na "la questione di carita" a vyvarovať sa akejkoľvek intervencie politickej. Je to tiež dôsledok toho, že sv. stolec Tisa v dobe riešenia židovskej otázky na Slovensku vyzval, aby na úrad prezidenta tzv. Slovenského štátu rezignoval. Ako je známe, Tiso túto výzvu neposlúchol. Mal som dojem, že Forni sa síce pánovi prezidentovi o týchto veciach zmienil, že však z obavy, aby vec nebola vykladaná príliš oficiálne, neuviedol, že pokyn, ktorý Forni o tom dostal, bol mu daný priamo pápežom.
Pri pohľade na svätovítský chrám Forni povedal: "Tu aspom máme arcibiskupa". Odpovedal som: "Možno skoro i kardinála". Forni: "Možno skôr ešte nuncia". Mal som dojem, že sv. stolec zatiaľ viaže menovanie arcibiskupa Berana kardinálom na povýšenie internuncia Rittera na nuncia. Považujem túto informáciu zo strany Forniho za dôvernú.
dr. VANĚK
Udalosti, ktoré sa odohrali tri dni pred Tisovou popravou, sme zdokumentovali v úvodnej časti tohto seriálu. (NN č. 27). Žiadosť prezidenta Beneša o udelení milosti pre dr. Tisa Gottwaldova vláda zamietla. Rozhodujúcu úlohu tu zohrala aj osoba Gustáva Husáka.
18. 4. 1947 bol Jozef Tiso popravený. Jeho popravu komunisti hodnotili ako svoj veliký politický úspech. V tomto zmysle hovoril Gottwald na schôdzi ÚV KSČ 4. 6. 1947. Citujem: ..."Nám sa podarilo v poslednej dobe zasadiť ľudáctvu, separatizmu a tým, ktorí ich kryjú, niekoľko dôležitých a závažných úderov a rán, predovšetkým v procese s Tisom, kde sa nám ho podarilo obesiť. To bolo skutočne veľké prekvapenie pre celý svet. Po tých skúsenostiach, ktoré s nimi boli, nikdo neveril a nečakal, že by ho obesili a aj naši priatelia sa divili. Ani on sám to nečakal. To hovoria všetci, on určite čakal milosť, nečakali to jeho stúpenci ani demokratická strana. Ale naša strana vedela, že je to jeden z tých zakladateľov hlinkovského hnutia a povedala, že ten chlap musí visieť. To bol veľký úder pre reakciu na Slovensku, pre ľudácke podzemie, posilnilo to autoritu strany a vlády a našej bratskej komunistickej strany na Slovensku zvlášť"...
Generálny tajomník ÚV KSČ Rudolf Slánský na ustanovujúcej schôdzi Informačného byra KS v septembri 1947 vyzdvihoval úlohu svojej strany pri presadení Tisovej popravy: ..."Separatistickým živlom na Slovensku bola zasadená ťažká rana popravou Tisa. Presadenie jeho popravy nebolo ľahké. Do poslednej chvíle kolísali i naši českí partneri i prezident!!! Jedine vtedy, keď sme prezidentovi túto otázku postavili veľmi ostro a pohrozili veľkou kampaňou v masách, dosiahli sme väčšiny vo vláde. Slovenskí demokrati do poslednej chvíle boli presvečení, že Tiso popravený nebude, že vláda sa neodváži popravu vykonať"...
Komunistom sa ovšem nepodaril ďalší zámer, a to rozštiepenie demokratickej strany. Odstredivé tendencie, ktoré sa medzi ich funkcionármi objavili, sa podarilo prekonať.
V týchto deviatich kapitolách som sa snažil na základe jestvujúcich argumentov dokázať, ako to bolo v skutočnosti s osobou dr. Jozefa Tisu.
Je načase povedať slovenskému občanovi celú pravdu. O tom, ako v rokoch 1939 - 1948 fungovali rodinné putá medzi niektorými ľudákmi, gardistami a komunistami. O tom, ako tieto tradície na Slovensku pretrvávajú až doteraz. Jedna strana, jeden vodca, jeden národ. To sú myšlienky bývalého Tisovho ideológa, že Slovensko má znovu vodcov typu Vladimíra Mečiara a Dušana Slobodníka.
(KONIEC)
Vladimír PAVLÍK