--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Zločin po Slovensky
Zdroj: NN Ročník........: 0003/007 Str.: 020
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: 16.12.1992 Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

Niet väčšej tragédie pre otca, ako keď ho byrokratický aparát okradne a odlúči od vlastného dieťaťa. A to len preto, že sa už niekoľko rokov domáha pravdy a zákona. Komunistická byrokracia perfektne ovláda metódy duchovného vraždenia.

16. 12. 1992 odovzdáva pán Hvalčák osobne otvorený dopis ministerke spravodlivosti SR p. Kataríne Tóthovej a kancelárii SNR. Z obsiahleho svedectva, kde ľudský bôľ sa strieda s úradníckym cynizmom, vyberáme: ..."Moja manželka nastúpila v r. 1987 ako prevádzkárka do hotela Park v Stupave, kde je vedúcim p. Viliam Maroš. Asi po roku mala s ním spor ohľadom nepreplácania príplatkov, na ktorý je právny nárok. Robilo to asi 3 000 Kčs ročne. Okrem toho som sa od manželky dozvedel o rozsiahlej trestnej činnosti, ktorá sa pácha na hoteli.

Oznámil som Marošovi, že si neprajem, aby moja manželka mala účasť na týchto podvodoch. Toto rozhodnutie sa nepáčilo jej matke, ktorá mi povedala, aby som sa do toho nestaral a že nejaké peniaze by sa nám zišli.

Keďže som nesúhlasil, manželkina matka mi povedala, že jediným východiskom je rozvod. Bol napísaný návrh, ktorý bol doručený na súd, ovšem manželka ho nepodpísala, lebo nesúhlasila ani s návrhom, ani s obsahom. S manželkou sme boli presvedčení, že súd naše manželstvo bez neexistujúcich rozvratov nerozvedie, a to aj kvôli našej maloletej dcére.

Na pojednávaní som požiadal o vypočutie pána Maroša. Nedostavil sa a ja som na neho podal trestné oznámenie za ohováranie na OO-ZNB Bratislava-vidiek pplk. JUDr. Nemčíkovi.

Asi po mesiaci, keď som bol s dcérou navštíviť manželku na hoteli, zavolal ma Maroš do svojej kancelárie a prehlásil, že môj podnet mu na VB ukázali, že nič sa prešetrovať nebude a varuje ma pred podaním ďalšieho podnetu.

Na základe doporučenia JUDr. Janošku z Úradu vlády som tento podnet doplnil a 17. 7. 1989 osobne odovzdal príslušným orgánom.

Asi po 10-tich dňoch ma Maroš pristavil a doslovne mi povedal: "Ja som ťa varoval. Na kraji sme sa dohodli, že ťa vyhlásime za blázna a dáme do ústavu pre bláznov. Nič sa prešetrovať nebude. Za to, že si sa opovážil dať na mňa ďalší podnet, môj známy advokát (JUDr. Detvai) zariadi, že budeš rozvedený. Prídem aj s Paľom (Škrovan) na pojednávanie a budeme proti tebe svedčiť. Zariadim, že rozvod bude jedine z tvojej viny a ešte nám zaplatíš súdne trovy. Majka (moja žena) bude mlčať, pretože ju mám v hrsti."

Nechcel som tomu veriť, avšak priebeh pojednávania 3. 8. 1989 to všetko potvrdil. "Svedkovia" Maroš, Škrovan, Škrovanová a ing. Dobrovodská dohodnutými a vykonštruovanými výpoveďami urážali moju manželku a mňa. Snažili sa dokázať, že naše manželstvo je hlboko rozvrátené. Moja manželka sa vyjadrila, že výpovede svedkov sú krivé a majú zlikvidovať naše manželstvo.

Predseda Senátu JUDr. Tomčo povedal, že jemu to stačí, čo títo svedkovia vypovedali. Na moju požiadavku, aby svedkovia predložili dôkazy a mnou navrhovaní svedkovia, ktorí by to vyvrátili, nereagoval a nedal to ani do zápisu. Na ďalšiu moju námietku, že manželkini rodičia mi bránia v styku s vlastnou dcérou, reagoval tak, že tu sa nejedná o dieťa, ale o rozvod. Proti mojej a manželkinej vôli nás rozviedol.

Na GP SSR som podal podnet pre krivé výpovede svedkov a 19. 10. 1989 som bol v tejto veci predvolaný na okresnú prokuratúru Bratislava-vidiek k JUDr. Doricovi. Tu som svoju výpoveď doplnil o ďalšie trestné činy, ktorých sa dopustili Maroš a Škrovan. Veril som, že do začiatku odvolávacieho konania na krajskom súde budú krivé výpovede prešetrené a naše manželstvo zachránene. Mýlil som sa. Všetko bolo zariadené tak, aby sa nič neprešetrovalo.

Odvolací súd, ktorému predsedala JUDr. Morvayová, odmietla čakať na prešetrenie napadnutých krivých výpovedí a zároveň odmietla predvolať mnou navrhovaných svedkov. Potvrdili rozsudok okresného súdu znovu v moj neprospech.

O niekoľko dní po tomto súde začal obvodný súd v Bratislave prejednávať Marošovu žalobu na ochranu osobnosti a žiadal odškodné 50 000 Kčs. Dňa 24. 7. 1991 bolo pojednávanie odročené na neurčito. Požiadal som súd o zadováženie kompromitujúcich materiálov, ale som sa dozvedel, že na ZNB boli skartované. Hlavne tie, ktoré boli voči mne umelo vykonštruované. Do dnešného dňa sa nič nedeje.

Maroš sa mi teraz vysmieva do očí, ako mi zlikvidoval manželstvo a vraj nič mu nedokážem, lebo všetky moje podnety na VB jeho známi náčelníci budú zahladzovať !!! Celá táto mafia policajtov, advokátov a ďalších verejných činitelov ho navštevuje a využíva jeho služby na hoteli a tenisových kurtoch, kde je on vedúcim. Zneužívanie právomoci verejného činiteľa a nadržiavanie príslušníkov ZNB, plk. JUDr. Petráša a spol., ktorí zahladzovali trestné činy Maroša a spol., prešetroval vyšetrovateľ IMV SR kpt. JUDr. Bogdalík. Tento zneužitím právomoci vedome neuviedol skutkový stav. Vypracoval uznesenie o údajnej nevine plk. Petráša a spol. a moritórným rozhodnutím prakticky rozhodol o nedotknutelnosti p. Maroša pri páchaní trestnej činnosti.

Aby som mohol byť pozbavený rodičovských práv, Maroš prehlásil, že k tomu stačí, aby pred súdom bolo o mne vyslovené podozrenie o údajnej duševnej chorobe a jeho známi už potom zariadia, aby to bolo potvrdené súdnym znalcom.

Dňa 7. 1. 1992 bol takto na základe znaleckého posudku MUDr. Hrkovej a jej výpovede vynesený na okresnom súde Bratislava-vidiek rozsudok o zákaze styku otca s dcérou. Bol to najkrutejší z dohodnutých rozsudkov, ktorého sa tento súd dopustil proti mojej osobe. Znalecký posudok bol nepravdivý, hrubo urážajúci moju osobu. Znalkyňa ma nikdy nevyšetrovala, nepozná môj zdravotný stav a napriek tomu sa odvážila dať takýto posudok.

Okrem toho neuviedla do posudku údaje, ktoré jej povedala v mojej prítomnosti naša dcéra, ale iné, nepravdivé. Preukázateľne bola zneužitá psychiatria, podľa osvedčených praktík komunistického režimu.

Samosudkyňa JUDr. Tomanicová odmietla predvolať našu dcéru, jej spolužiačku a ďalších svedkov, ktorí by objasnili súdu skutkový stav. Ďalej odmietla nariadiť kontrolný, znalecký posudok a neoboznámila ma s posudkom, ktorý mal vypracovať prof. MUDr. Pogády, DrSc.

Aj napriek tomu, že krajský súd 20. 5. 1992 tento dohodnutý rozsudok zrušil, nič sa nezmenilo. Stále nemám styk s dcérou!!!

Manželkin otec ma pred dcérou napadol, keď chcela ísť ku mne a povedal, že nemám žiadnu šancu získať svoju dcéru, pretože všetko je vybavené"...

Toto je len malá časť z kauzy Ladislav Hvalčák. Paradoxom ostáva, že zločiny proti ľudskosti na Slovensku naďalej pretrvávajú.

Z dokumentov, ktoré mi menovaný poskytnul, by sa dala napísať dlhšia kniha. Paradoxom ostáva, že všetky oznámenia o konkrétnych trestných činoch, ktoré p. Hvalčák podal na konkrétne osoby z orgánov činných v trestnom konaní, sa buď nešetrili, alebo sa šetrili do stratena.

Ovšem najväčší paradox je ten, že žiadny z napadnutých vyšetrovateľov sa nedomáha satisfakcie súdnou cestou!!! Asi dobre vedia, prečo tak doteraz neurobili.

Redakcia NN bude celý tento prípad pozorne sledovať. A ja za svoju osobu sľubujem, že takúto slovenskú špinu budem vždy verejne pranierovať. Taktiež týmto článkom dávam možnosť Vladimírovi Mečiarovi a Dušanovi Slobodníkovi, aby konečne začali očisťovať SR od skutočných protislovenských síl. Vladimír Pavlík