--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Morálka eštébaka Mikšíka
Zdroj: NN Ročník........: 0003/020 Str.: 022
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: 01.01.1993 Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

Bývalý príslušník ŠtB v Trenčíne Jozef Mikšík je človek zvláštného razenia. Svoju vernosť k socialistickému zriadeniu vedel dať aj patrične najavo. Ako dôsledne dokázal naplniť v tom čase aktuálné heslo, že najhorší nepriatelia pre robotníckú triedu sú práve slušní príslušníci, patriaci pod rezort ministerstva vnútra, budem dokumentovať na nasledujúcom prípade.

Pán Jozef Janega, služobne zaradený na OO-VB v Trenčíne v hodnosti podpráporčíka, asi netušil, aké problémy bude mať v roku 1985 kvôli sestre svojej manželky, ktorá v roku 1982 emigrovala do Kanady.

Pani Šichová nebola svojou setrou o chystanej emigrácii informovaná. Neskôr sa zoznámila s pánom Janegom a uzavreli spolu manželstvo. Samozrejme, jej sestra z Kanady jej poslala pohľadnicu s gratuláciou. Pani Janegová bola v tom čase vedúcou predajne ORIENT v Trenčíne, v ktorej pracovala aj manželka eštebáka Mikšíka.

Keby bola tušila, čo všemocná ŠtB dokáže vyfabrikovať z jednej pohľadnice, tak by ju bola asi hneď po doručení zničila. Ona ju však v dobrej vôli doniesla do obchodu a ukázala svojím spolupracovníčkam.

Keďže manželka Mikšíka si pravdepodobne splnila svoju "občianskú povinnosť", bol podpráporčík Janega prepustený z VB, pre údajné zatajenie, že udržuje písomný styk s cudzinou. Hlavnú úlohu v tomto svinstve zohral eštebák Jozef Mikšík.

Pán Janega adresoval 14.3.1985 otvorený dopis ministrovi vnútra SSR súdruhovi Štefanovi Lazarovi, v ktorom píše: "Dňa 8.1.1985 som zaslal na kádrovú správu MV SSR žiadosť o rozklad rozhodnutia ohľadom mojho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka ZNB. Dňa 12.2.1985 som bol predvolaný na kádrovú správu MV SSR, kde mi bolo ústne oznámené, že moja žiadosť o rozklad bola Vami, súdruh minister zamietnutá. Pod dojmom tohoto oznámenia a pohovoru, som po návrate na KS ZNB v Bratislave podpísal rozkaz o mojom uvoľnení zo služobného pomeru, ku dňu 31.5.1985.

Avšak do dnešného dňa mi žiadne písomné oznámenie o tom, ako ste rozhodol v tejto veci, nebolo doručené. Z toho dôvodu si teraz myslím, že Vám moja žiadosť ani predložená nebola, že sa jedná o ďaľší z podrazov kádrového oddelenia KS ZNB Bratislava proti mojej osobe, nakoľko od chvíle, ako sa rozhodli prepustiť ma zo služieb ZNB kvôli emigrovanej sestre mojej manželky, bolo týchto podrazov už viac, ako to vyplýva z priloženej fotokópie žiadosti o rozklad rozhodnutia.

Vážený súdruh minister, prosím Vás o zváženie mojich argumentov v žiadosti o rozklad, NAKOĽKO EMIGROVANÚ SESTRU MOJEJ MANŽELKY SOM NEPOZNAL, za jej emigráciu ja ani moja manželka nemôžeme, takže moje prepustenie zo služieb ZNB kvôli uvedenej emigrácii by bolo nespravodlivé tiež preto, že po stránke pracovnej a morálnej som v poriadku, ako mi bolo povedané na kádrovej správe MV SSR dňa 12.2.1985. Prácu u bezpečnosti mám rád, chcel by som pri nej zostať i naďalej, preto Vás súdruh minister prosím o kladné vybavenie mojej žiadosti. Verím vo Vašu spravodlivosť, za čo Vám vopred ďakujem."

Žiaľ, pán Janega sa pravdy nedovolal a eštebák Mikšík mohol byť "hrdý" na svoju zákernú činnosť. Nielen vtedajšia doba, ale aj dnešná, takéto kreatúry potrebovala a potrebuje. Prišiel novembrový puč, ministrom vnútra SR sa stal súdruh Mečiar a ten rozhodnul, že eštebák Mikšík bude ďalej slúžiť, dokonca ešte vo vyššej riadiacej funkcii a ešte bol aj povýšený.

Samozrejme, naskytne sa otázka, prečo bol Mečiar voči tomuto darebákovi tak tolerantný? Odpoveď je vcelku zaujímavá. Za bývalého režimu sa Mečiar vozieval s eštebákom Mikšíkom v služobnom aute Škoda Rapid, BAO-64-16, kde si veselo hrkútali, ako tie dve hrdličky. A len tak mimochodom sa povráva, že práve Mikšík by mal mať zväzok o Mečiarovej spolupráci s ŠtB, keď ho prebral od kapitána ŠtB Ivana Horňáka.

Tu chcem ešte podotknúť, že by bolo zaujímavé svedectvo kriminalistického technika Rudolfa Beláka, ktorý fotil priebeh akcie v Tisovej vile, keď sa tam kradlo na Mečiarov príkaz.

Ale vráťme sa k rodine Janegovcov. Koncom roku 1990 píšu ministrovi vnútra SR A.Andrášovi a vyjadrujú údes, že eštebák Mikšík ďalej slúži. Z Bratislavy im 13.12.1990 pod značkou: PŠ 1705/1990 poslali odpoveď, kdesa mimo iného konštatuje, že "Ministerstvo vnútra SR prešetrilo Vaše podanie vo veci služobného pomeru npor. JUDr. Jozefa Mikšíka, ktorý pracuje na OS ZNB v Trenčíne v riadiacej funkcii. Zistili sme, že v mesiaci marci podanie podobného charakteru prešetrovala inšpekčná komisia ministerstva, ktorá k osobe npor. JUDr. Mikšíka nezistila žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho odchod zo ZNB." Keďže menovaní manželia stále nie sú spokojní, obrátili sa na prezidenta Policajného zboru SR, ktorý im 20.7.1991 mimo iného napísal, že JUDr. Jozef Mikšík bol do funkcie ustanovený po tom, čo previerková i občianská komisia konštatovala, že je morálne a odborne spôsobilý naďalej pracovať v radoch polície. Že jeho činnosť je pravidelne kontrolovaná, prácu si robí zodpovedne a kvalitne a kolektív pod jeho vedením dosahuje veľmi dobré výsledky. Dopis bol pod značkou: PZ-154/Pod.-1991 a podpísal ho popredný Mečiarov lokaj Štefan Lastovka.

Tak skončila kauza manželov Janegovcov s komunistiko eštebáckou chobotnicou. Zločin a špina opäť zvíťazili nad pravdou a ľudským bôľom.

A eštebák Mikšík? O ňom a o jeho vzťahu k Mečiarovi si povieme v budúcom čísle.

Vladimír Pavlík