--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Som Mečiarov agent ?
Zdroj: NN Ročník........: 0003/021 Str.: 000
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: 01.01.1993 Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

Pred asi desiatimi mesiacmi mi bolo avizované, že je rozpracovaný plán na diskreditáciu mojej osoby.

Prečo o tom vlastne píšem? V poslednom čase mi bolo totiž v mojom trvalom bydlisku (Považská Bystrica) jemne naznačené, že sa o mne šíria reči, že celý môj spor s Mečiarom je režírovaný určitými kruhmi ŠtB a ním samotným. Vraj, to predsa neni možné, aby po toľkých útokoch voči jeho osobe som ešte nebol zatvorený. Vznikajú dohady, prečo bola moja žaloba na jeho prijatá a aj realizovaná. Asi to tak niektorým kruhom vyhovuje.

V minulom roku sedelo v považskobystrickej reštaurácii "Domanižanka" pri stole 5 mužov, ktorí pripravovali koncept dopisu V. Mečiarovi. Dávali mu na vedomie, že som mal zavraždiť mladú ženu pod menom - Helena Ondrejičková. Toto obvinenie sa neskôr dostalo aj na okresné oddelenie PZ v Považskej Bystrici. Samozrejme, že nikto ma oficiálne nevyšetroval. Účel bol trochu iný. Diskreditovať Pavlíka medzi spoluobčanmi a púšťať reči typu: "Však on už zakrátko dolietá." Sú vraj svedkovia, ktorí môžu dosvedčiť, že keď táto žena zomierala, kričala moje meno. To by mal byť ten údajný dôvod na moje vydieranie a režírovanie mojej činnosti.

Som si vedomý, že nie som tŕňom v oku len V. Mečiarovi a jeho družine. Ako konkrétny dôkaz môžem uviesť svoj zážitok z marca 1992, keď som bol ako kandidát na poslanca za ODS pre Stredoslovenský kraj na stretnutí v Trenčíne.

Tu mi bolo jasne povedané, že pokiaľ chcem byť na kandidátke ODS, nesmiem viesť spor s Mečiarom. Keď som to odmietnul, tak ma vyškrtli. Boli tak "čestní", že mi to oznámili až po troch týždňoch, t. zn. až po termíne, aby som nedaj bože nešiel dodatočne na kandidátku inej strany. A ako ma potom informovali niektorí členovia slovenského KAN, vraj sa o mne šírilo, že z kandidátky ma vyškrtli preto, že som bol agentom ŠtB.

Viem, že niektorí ponovembroví zločinci sa nezastavia pred ničím. Majú nielen bohatú prax a skúsenosti, ktoré môžu od novembra 1989 znova naplňovať. Nie však už pre socializmus, ale pre nové údajne demokratické, v skutočnosti však nacionalistické Slovensko. A takí nepriateľov vždy potrebujú. Veď čím bude v našej republike viac holých zadkov, treba ich hnev na niekoho nasmerovať. Česká karta im už nevychádza, tak im možno budú dobrí aj ľudia mojho typu. Škoda len, že nikto z tých kovaných Slovákov doteraz neprejavil záujem o verejnú konfrontáciu. Ani sa im nečudujem. Dobre vedia, že ich argumenty by boli nulové. Včetne ich špinavej minulosti.

Vladimír Pavlík