--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Morálka eštébáka Mikšíka
Zdroj: NN Ročník........: 0003/021 Str.: 030
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: 01.01.1993 Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

V minulom čísle sme na základe konkrétnych argumentov zdokumentovali aktivitu bývalého trenčianského eštebáka Mikšíka a jeho obete, pána Janegu, ktorý bol v roku 1985 prepustený zo zamestnania na základe vykonštruovaného obvinenia. Zatiaľ čo obeť sa po novembri 1989 márne dožadovala nápravy, eštebák Mikšík za pomoci Vladimíra Mečiara chytil znovu tú správnú cestu a k tomu aj primeranú funkciu.

Bol jeden z hlavných dezinformátorov, ktorý začiatkom roku 1992 viedol kampaň proti Leonardovi Čimovi a samozrejme dostával aj priestor v rôznych, tzv. nezávislých novinách, kde vehementne obhajoval Vladimíra Mečiara.

V týždenníku EXTRA S z 27. 3. 1992 je s ním zaujímavý rozhovor, ktorý stojí za to si pripomenúť a porovnať s článkom predcházajúcim, ktorý sme o ňom v našich novinách uverejnili. Na otázku: Čo nám môžete povedať na margo tvrdenia L. Čima, že pán Mečiar s Vami aktívne spolupracoval, JUDr. Mikšík odpovedá: Začnem zoširoka. Táto problematika spadá pod FMV. Vzťahuje se teda na mňa "stodvojka" - zákon o štátnom tajomstve a keďže som doposiaľ nebol zbavený mlčanlivosti, nemôžem hovoriť o konkrétnych veciach, týkajúcich sa mojej roboty. Môžem sa vyjadriť len všeobecne, respektíve potvrdiť, alebo nepotvrdiť určité skutočnosti.

Nemôžem povedať, že sa s Vladimírom Mečiarom nepoznám, a to z jednoduchého dôvodu: od roku 1983 som okrem iného chodieval aj do Nemšovej. Čiže minimálne sedem rokov sme sa poznali. V Skloobale som sa vždy oficiálne vopred ohlásil. Všetci o mne vedeli, kto som, z akej zložky. Neschovával som sa a nechodil som po kanáloch. Porozprával som sa nielen s riaditeľom a jeho námestníkom, ale i s vrátnikom, šoférom i ďalšími pracovníkmi a teda i s Vladimírom Mečiarom. Od začiatku, odkedy som začal chodiť do Nemšovej, tam menovaný robil právnika. Vytvoril som si tu celkom obyčajné vzťahy. Niektorí dokonca prehliadali, kto som, nevideli vo mne policajta, pred ktorým si musia dávať pozor. Takto som si vytvoril v Skloobale isté predpolie, atmosféru, častokrát sa ľudia na mňa obracali so žiadosťou o pomoc. Na otázku: Čiže dá sa povedať, že ste sa v Skloobale domestikovali (udomácnili), bývalý eštebák odpovedal, citujem: Nemohol som si dovoliť vystupovať ako nejaký neokrôchaný policajt. Platili ma, resp. hodnotili za množstvo získaných informácií. Samozrejme, šlo aj o to, aby som vedel s nimi narábať, aby som ich vedel využiť. Bez toho, bez týchto vzťahov, by som nemal žiadne informácie. V Skloobale som teda prichádzal do styku okrem vedúcich hospodárských pracovníkov aj s právnikom Mečiarom. Nemohol som ho obísť. Pozdravili sme sa, popýtali navzájom, ako slúži zdravie a podobne. Boli to vzťahy na takejto báze. A také som mal aj s inými občanmi tohto mesta.

Na otázku: V akej zložke ste vlastne v rámci ŠtB pracovali, JUDr. Mikšík odpovedal:

Bol som spravodajský pracovník. Robili sme v "rukavičkách". Bola to taká tichá vojna. Raz bola šikovnejšia druhá strana (hádam len nie Mečiar, ako údajná NO, pozn. autora V. P.), raz sme boli šikovnejší my. ČIŽE EXISTOVALA V TEJTO "HRE" SPRAVODAJSKÁ ETIKA. Na otázku: Akého charakteru teda boli Vaše stretnutia s Vladimírom Mečiarom, bývalý eštebák odpovedal:

PROFESIONÁLNE SME SA REŠPEKTOVALI, INAK TO ANI NEŠLO. VIDEL, ŽE K NÍM CHODÍM, VEDEL, ODKIAĽ SOM, KTO SOM, AKO VYSTUPUJEM. VYTVORIL SI O MNE URČITÝ NÁZOR A BRAL MA TAKÉHO, AKÝ SOM BOL. MOŽNO MA BRAL AJ V DOBROM, V TOM ZMYSLE, ŽE SOM PROFESIONÁL.

Takže, čo povieš, vážený čitateľ, hlavne taký, ktorý zažil skutočné prenasledovanie zo strany ŠtB. Nemali by sme JUDr. JOZEFA MIKŠÍKA Z TRENČÍNA VLASTNE POCHVÁLIŤ, ŽE USVEDČIL VLADIMÍRA MEČIARA ZO SPOLUPRÁCE S ŠtB?

Vladimír Pavlík