--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Ponovembrové vyfarbenie Jána Čarnogurského
Zdroj: NN Ročník........: 0003/027 Str.: 027
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: . . Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
Bývalý disident a kresťanský aktivista, po novembri 1989 podpredseda federálnej vlády a neskôr predseda slovenskej vlády JUDr. Ján Čarnogurský je nielen človek mnohých tvárí, ale aj politik zvláštného razenia. Miluje komunistov a eštebákov a spolu s Františkom Mikloškom a Václavom Havlom sa stali ponovembrovými krstnými odpustiteľmi ľudí tejto kategórie.
Z kresťanského hľadiska by sa možno ani nejednalo o zvlášt závažný hriech. Veď táto viera hovorí, že svojim blížnym by sme mali odpúšťať. Ovšem systém, aký zvolil Ján Čarnogurský, má strašne ďaleko k etike slušných ľudí. Paradoxom ostáva, že svoje odpustky udeľoval len skutočným lotrom, ale tej malej hŕstke príslušníkov XII. Správy FMV v Bratislave, ktorí občas aj zabudli podať o ňom hlásenie, pre nich už jeho odpustky neplatili. Nedostalo sa ani na tých, ktorí umožňovali manželke jeho brata Ivana, aby mohla v emigrácii navštevovať svojho syna, ktorý opustil republiku ešte pred novembrom 1989.
Potom sa ani nemožno čudovať, keď v novinách Odborového sväzu Polície MV SR, pod názvom POLÍCIA, č.9/1993 napísal pplk. Róbert Beháň otvorený dopis ministrovi vnútra SR Jozefovi Tuchyňovi pod názvom: "Zvážte, pán minister"! Zverejňujeme celý jeho text.
Od mala patrím k neposlušným. Tvrdila to moja mama, učitelia v škole a pripomínajú mi to i niektorí čitatelia. Ja si však nemyslím, že ide o neposlušnosť. Mám iba svoj názor, ktorý vyslovím aj vtedy, keď si iní myslia, že je to voči nositeľom oficiálneho názoru nevhodné, i vtedy, keď viem, že moji nadriadení majú iný názor.
Dnes chcem znovu vysloviť svoj názor. Staviam sa na obranu tých "päťdesiatich troch". Viete, koho myslím. Bývalých pracovníkov ŠtB, ktorých chcete prepustiť. Mám k tomu niekoľko dôvodov.
Po prvé - po prevrate politici túto skupinu ľudí odsúdili a dodnes sa jej nemá kto zastať. Prijali dokonca diskriminujúci lustračný zákon. Niektorí, tiež politici, na eštebákoch profitujú. Zviditeľňujú sa prostredníctvom nich, lebo na iné zviditeľňovanie nemajú. Gniavia, nedajú žiť ľuďom. Vraj v mene čistého života. Ďakujem za takú čistotu, keď sa plodí špinavosťou.
Po druhé - policajt vždy ostane policajtom. Vtedajší eštebák slúžil podľa zákona a dbal, aby zákon dodržiavali aj ostatní. Tí eštebáci, ktorí v zbore ostali, sa do kolektívu začlenili tak, že sme do toho, dúfajme že posledného konfliktu s nimi ani nevedeli, kde v minulosti pracovali. Jednoducho sú policajti.
VÁŽIM SI JÁNA ČARNOGURSKÉHO ZA POSTOJ K PRACOVNÍKOM ŠtB, ZA JEHO OCHRANNÚ RUKU NAD KOLEGAMI, KTORÍ BOLI V MINULOM REŽIME S NÍM V NEŽELANOM KONTAKTE. Dal svojim gestom najavo, že policajti za to nemohli. Plnili si povinnosť podľa zákona uznávaného občanmi štátu a on, ČARNOGURSKÝ SA TOMU ZÁKONU PRIEČIL, PRETO NEZNEUŽIL SVOJU MOC A POSTAVENIE NA LIKVIDÁCIU POLICAJTOV. PODĽA MŇA SA ZACHOVAL MORÁLNE. I keď mohol politické dianie ovplyvniť tak, aby sa diskriminačný lustračný zákon neprijal.
Prečo sa dnes opäť vytiahla karta pracovníkov ŠtB? Kto ňou a čo sleduje? To sú najnaliehavejšie otázky, pán minister, na ktoré treba hľadať odpoveď.
Myslím si, že okrem zviditeľňovania niektorých politikov je v tom aj úsilie paralyzovať Policajný zbor. Vyhodenie päťdesiatich troch policajtov síce nie je z hľadiska počtu také strašné. Narobí to dočasné starosti nanajvýš na päťdesiatich troch pracoviskách. Strašnejšie je, že celé protipolicajné ťaženie už zasiahlo semä neistoty. Policajti si hovoria: "Dnes sú to eštebáci, zajtra to budú poriadkári, lebo zasiahli proti Rómom. Potom to budú vyšetrovatelia, ktorí vyšetrujú páchateľov za poburovanie ľudí a prípravu vojny. Áno, dobre čítate - z vojny. Také symptómy v súvislosti s riešením maďarskej otázky tu sú. Sme ozbrojená zložka s poslaním ochrániť našich občanov, preto o tom hovorme otvorene. Nenechajme sa vývojom situácie zaskočiť. Cieľom vojnového sváru sa môže stať južné Slovensko, výdatný zdroj potravín a pitnej vody. A keď nie to, tak nezabúdajme, že každá vojna je pre niekoho dobrý obchod. Niekto má zámer ochabiť Policajný zbor aj cez vyhodenie eštebákov, aby mohli vznikať ďalšie "Marcelové", aby sa policajti báli zasiahnúť, aby sa otočili chrbtom, keď sa náhodou ocitnú v blízkosti páchania zločinu.
Nezávidím vám, pán minister, situáciu, do ktorej ste sa dostali. Máte podpisom späčatiť osudy päťdesiatich troch ľudí, ktorí v minulosti i dnes chcú slúžiť štátu. Zvážte všetky za a proti.
Držím vám palce, aby ste rozhodli rozumne. Pplk. Róbert Beháň
Nepochybujem, že pán podplukovník Beháň písal tento dopis s plným vedomím, že koná v mene dobra a spravodlivosti. Práve preto si je treba s plnou vážnosťou a naliehavosťou položiť otázky: Kto ste v skutočnosti Ján Čarnogurský? Z čoho pramení vaša láska ku kovaným komunistom a eštebákom? Nie je jedným z dôvodov tej lásky aj to, že v zoznamoch našich novín figurujú ako agenti ŠtB aj vaši menovci: ČARNOGURSKÝ PAVOL, ev. č. 21, kr. meno Pavol, nar. 22. 1. 1908 a ČARNOGURSKÝ IVAN, ev. č. 20275, kr. meno Inžinier, nar. 27. 5. 1933?
A keď už sme pri tých päťdesiatich troch eštebákoch, ktorí sa zdajú byť nepriateľní aj takému kovanému súdruhovi, ako je terajší minister vnútra SR a predĺžená ruka Vladimíra Mečiara, Jozef Tuchyňa, tak to niečo signalizuje. A zároveň sa natíska závažná otázka: Čo všetko má týchto 53 dotyčných za ušami?
Dúfam, že mi čitateľ prepáči moju záverečnú otázku, ktorú kladiem úplne pragmaticky a vlastne sa mi ponúka od začiatku písania tohoto článku.
Čím vás držia v hrsti, JUDr. Ján Čarnogurský?
Vladimír PAVLÍK