--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Budú vrahovia P. Coufala potrestaní?
Zdroj: NN Ročník........: 0003/030 Str.: 018
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: 01.01.1993 Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
1. časť.
Miesto úvodu: Tí, ktorí v mene komunistickej ideológie donútili svojich blížnych spáchať samovraždu, SÚ VRAHOVIA. Na zločiny takéhoto typu sa nesmie vzťahovať premlčacia lehota. Už aj preto, že v kauze o ktorej budem písať, existujú mená skutočných vinníkov. Zároveň chcem upozorniť GP SR, že v snahe, urobiť z vraždy samovraždu, sa dostávajú do polohy spolupáchateľov.
V sobotu, 22.2.1992 v slovenských novinách "PRÁCA" vyšiel článok pod názvom "ZNÁSILNENÁ PRAVDA", v ktorom sa píše: "Vyšetrovanie sa skončilo, zabudnite! Asi takto by sa dalo zhrnúť obnovené a zastavené vyšetrovanie dosiaľ nepotrestanej a záhadnej vraždy ilegálne vysväteného kňaza, benediktína, Ing. PŘEMYSLA COUFALA, CSc., rodáka z moravského Prostějova, od smrti ktorého zajtra uplynie už 11 rokov. Teológiu študoval súkromne popri lesníckej škole v Brne, okrem toho študoval aj externe na filozofickej fakulte. Roku 1955 odišiel z Moravy do Bratislavy, kde pracoval ako projektant a popri zamestnaní vyštudoval stavebnú fakultu. Neunikol však sliedivému oku ŠtB, ktorá ho sledovala a neustále vypočúvala. Stále žil pod psychickým tlakom. 24.2.1981 neprišiel do práce. Našli ho neskôr v jeho byte zavraždeného. Na tele mal mnohé zranenia, vyrazené oči i zuby, na tvári odtlačený podpätok topánky... Vyšetrovanie bolo vtedy z pochopiteľných dôvodov zastavené. Nik nemal záujem na objasnení pravdy. Dnes, ako sa vraví, sú iné časy. Preto je zarážajúce, že GP SR po začatí vyšetrovania opäť náhle svoju činnosť skončila. Vraj prípad je zložitý... Treba odpúšťať, no nie zabúdať. Smrť P. Coufala je mementom a zaťažkávajúcou skúškou slovenskej justície. Má záujem o pravdu"? Článok bol podpísaný skratkou "mar".
Jeho autor sa volal Marcel Samuhel, ktorý za bývalého režimu patril k františkánskej reholi, ktorá v tom čase fungovala ilegálne.
V apríli roku 1993 na túre vo Vysokých Tatrách sa záhadne stratil a doteraz je nezvestný. Ešte pred týmto stačil napísať prehlásenie, že v prípade jeho smrti sa nebude jednať o samovraždu. Bol si vedomý, že dopátrať sa k pravde v kauze P. Coufala ho môže stáť život.
Keďže sa mi podarilo získať k tomuto prípadu závažné materiály v rozsahu vyše 500 strán, rozhodnul som sa, že sa budem snažiť dokončiť to, v čom bol Marcel Samuhel prerušený. Považujem to za svoju morálnú a občianskú povinnosť. Nechcem a nemienim mlčať, lebo by som bol nielen spolupracovníkom zla, ale aj spolupáchateľom.
Budem konfrontovať svedectvá a názory priateľov a spolupracovníkov Ing. Coufala, s výsledkami šetrenia prednovembrovými kompetentnými orgánmi a výsledkami šetrenia GP SR po novembri 1989.
Známy katolícky aktivista pán Augustín Navrátil napísal 23.2.1985 ohľadom nevysvetlenej smrti Ing. P. Coufala otvorený dopis prezidentovi ČSSR, FZ ČSSR, vláde ČSSR, GP ČSSR, FMV ČSSR. A výsledok? Bol zbavený svojprávnosti a násilne umiestnený na psychiatrickej klinike.
Čo tak pobúrilo vtedajších mocných, že takto kruto dokázali reagovať na otvorený dopis? Citácia niektorých pasáží nám asi dá dostatočnú odpoveď. Hneď úvodná veta, citujem: "O vraždách, samovraždách, roznom násilí a tiež o únosoch a mučení v ČSSR a aký je niekedy v týchto záležitostiach postoj orgánov ministerstva vnútra a prokuratúry." Opisuje jeho životopis, z ktorého mimo iného vyplýva, že P. Coufal ovládal angličtinu, nemčinu, francúzštinu, ruštinu, španielčinu, maďarčinu, latinčinu, starogréčtinu a hebrejčinu.
Potom píše o prvej závažnej veci a to, čo predchádzalo násilnej smrti P. Coufala. Po prvý raz bol 19.12.1980 vypočúvaný ZNB, potom 19.12.1980 a tak to trvalo až do konca jeho života. V januári 1981 ho začali vodiť na nočné výsluchy.
Bolo mu naznačované, že ak zloží čiastku 20 000 Kčs, prenasledovanie prestane, že sa to zmrazí. Prostredníctvom dr. Štefana Drgoňa, pracovníka SAV 14.2.1981 o 9. hodine v jednej bratislavskej vinárni tieto peniaze zložil. Asi mesiac po tejto transakcii Štefan Drgoň za záhadných okolností zomrel.
Dňa 20.2.1981 bol P. Coufal u svojich rodičov doma naposledy. Bol mimiriadne vystrašený, čakal nejaké ultimátum. Než odišiel zo svojho bratislavského bytu k rodičom, mal v byte elektrické osvetlenie v poriadku. Keď sa ale 22.2.1981 večer vrátil, elektrický prúd mu bol prerušený, preto 23.2.1981 žiadal opravu, ktorá ale nebola prevedená, takže v osudnú noc nesvietil.
V utorok 24.2.1981 neprišiel do zamestnania, v stredu tiež nie. Vo štvrtok 26.2.1981 telefonovala zo svojho bytu Ing. Kopčová, ktorá s ním v ústave pracovala, pani Machovičovej, že Ing. Coufal nebol dva dni v zamestnaní a že majú o neho strach.
Pani Machovičová zavolala pani Klíčovej, (obe ženy upratovali a starali sa o byt menovaného) ale do bytu sa nedostali. Dvere boli zatvorené a z vnútornej strany boli zasunuté kľúče. Zatelefonovali na bezpečnosť.
Prišiel jeden príslušník, ten otvoril, no nebolo počuť cvaknutie. Odtlačky sa nebrali, nikto nebol vypočúvaný. Potom prišlo postupne 16 príslušníkov bezpečnosti, uniformovaní, aj v civile. Prišla s nimi aj lekárka MUDr. Oberučová.
Ako tam príslušníci bezpečnosti chodili, tak sa pýtali, či to nebol špión.
AKO TO VYZERALO V BYTE? (podnadpis) Ležal v kuchyni, pozdĺž kuchyňskej linky, ktorá bola celá zakrvavená. Noha od stola bola ulomená. Zapaľovač na plyn, zavesený na futre bol tiež zakrvavený. V kuchynskom drese bola krv a odhodené žiletky, sklo na linke bolo rozbité. Kľúč od špajzky bol ohnutý. Mŕtvý ležal v krvi. Ako ho vzali, tak v tej krvi ostali vytrhnuté vlasy a otisk jeho tela. Bolo tam 14 metrov prádlovej šnúry v troch kusoch so zbytkami krve, z ktorých jedna mala slučku, čo spolu so zodretým páskom kože na ľavej ruke svedčí, že bol pravdepodobne priviazaný. Šnúra bola špatne vyčistená a zostalo na nej mydlo, taktiež ryhy boli odtlačené v mydle. TIETO ŠNÚRY PRITOM NIKDY V BYTE NEMAL. Tiež šnúra od stolnej lampy bola pretrhnutá, boli tu ešte zakrvavené kliešte, rysovadlá a nože.
KÚPEĽŇA (podnadpis)
V umývadle bola zaschnutá krv, všetko okolo krvou postriekané. Jeden zakrvácaný uterák a dve utierky pošliapané na zemi. Na záchodových dverách boli taktiež stopy od krve.
IZBA (podnadpis)
Dvere od balkónu nešli zatvoriť, obloženie bolo utrhnuté, sklo od balkónových dverí bolo rozbité, záclony pochytané od krve, koberec pri knihovni zakrvácaný, ležali tam rozbité okuliare, sklo na knihovni boli rozbité, rozšliapané. Všetky vrecká od nohavíc boli vyvrátené.
Lekárka MUDr. Oberučová, ako je uvedené i v uznesení ZNB Bratislava ČVS-44-10-04/1981 povedala na mieste obhliadky, že jednoznačná príčina smrti sa nedá zistiť.
Vo štvrtok 26.2.1981 dostali jeho rodičia o 14. hodine telegram, že ich syn je mŕtvý. V piatok 27.2.1981 išli do Bratislavy. Bezpečnosť ich vypočúvala a povedali im, že ich syn spáchal samovraždu. Potom dali kľúče od bytu pani Machovičovej a Klíčovej, aby tam upratali. Jeden príslušník im povedal: "Je to tam hrozné, rodičia tam nesmejú". Keď ženy chodili do bytu upratovať, osvetlenie už bolo v poriadku. Pri odchode zhasli svetlá, ale v noci sa tam svietilo. Pani Machovičovej bolo povedané, aby o tom nehovorili
V pondelok 2.3.1981 boli rodičia predvedení na súdné lekárstvo. Popisujú to nasledovne: "Otvorili sa dvere, syn ležal na nosítkach, bol po bradu prikrytý. Krk vidieť nebolo. Pravú stranu tváre mal pretiahnutú, pravé oko mal vyrazené, bola v ňom veľká hrôza. U oka bola jazva asi 3 cm dlhá, nos mal malý, rozmačknutý. Ľavá strana tváre bola zmačknutá do mesiačka, ľavé oko natrhnuté, na čele zamodralý otisk podpätku. Na ľavej strane prerazená lebka, asi v priemere jedného centimetra. Na ľavej strane krku prerazená tepna.
Na 4.3.1981 bol nariadený jeho prevoz do Hrubčic. Zriadenci otvorili truhlu, že ho musia upraviť. Aj po týchto úkonoch zhromaždení ľudia si všimli, že musel prežívať veľkú hrôzu a utrpenie. Keď si prehliadli jeho ruky, videli, že ich mal surovo porezané nožom. Rezy boli šikmé, hlboké, nezacelené, krvavé na obidvoch rukách. V zápästí a predloktí mal podliatiny krve, na ľavej strane zodretý pások kože asi 2 cm. Prsty mal čierné, na pravej ruke konce prstov porezané žiletkou, články zodreté, krvavé. Nohy mal pod kolenami rozrezané.
Vylúčenie samovraždy dokladám týmito dôvodmi: 1. Pre jeho hlboké morálné a náboženské presvedčenie. 2. Jeho vieru v život.
3. Tak nevypadá byt samovraha. 4. Rozpor medzi výpoveďami rodičov a ostatných občanov, ktorí ho po smrti videli so zápisom zo súdnej pitvy. 5. Kľúčový objav pre objasnenie smrti P. Coufala bude zistenie, prečo bol po skončení svojej poslednej cesty do zahraničia stále vypočúvaný ŠtB. Prečo bol stále strážený? Čo mu bolo dávané za vinu? Prečo na tieto otázky orgány prokuratúry nedávajú odpoveď?
6. Kto bol neznámy muž, vydávajúci sa za zamestnanca poisťovne, ktorý sa pred vraždou potuloval po 8. poschodí? 7. Čo bolo príčinou náhlého prerušenia elektrického prúdu len do jeho bytu v osudnú dobu?
8. Kto mal záujem a kto chodil v noci už po zistení smrti do jeho bytu?
9. Ako sa do bytu dostala prádlová šnúra v troch kusoch so slučkou a so stopami krvi, keď šnúru nikdy v byte nemal? 10. Boli brané otlačky predovšetkým na vražedných nástrojoch?
11. Prečo je odmietané nahliadnutie do fotodokumentácie bytu a nahliadnutie do spisov?
Pri tejto príležitosti chcem pripomenúť záhadnú samovraždu študenta Švandy, ktorý bol nájdený na dne Macochy, pričom mal šaty pohodené vedľa seba. Tesne pred tým bol ešte plný optimizmu a plánov do budúcnosti. Jedno mal s Ing. Coufalom spoločné. Bol aktívný veriaci katolík a pred smrťou bol tiež na návšteve u známeho v Ríme, tiež verejve činného katolíka. Toľko z časti dopisu Augustína Navrátila. Samozrejme písal sa rok 1985 a on nemohol tušiť, že koľko jeho argumentov bude nútená potvrdiť až v roku 1991 samotná GP SR. Dňa 15.2.1987 pán Augustín Navrátil adresuje ďalší otvorený dopis prezidentovi ČSSR, FZ ČSSR, vláde ČSSR, GP ČSSR, GP SSR, FMV ČSSR, ÚV KSČ a ďalším inštitúciam, ohľadom kauzy P. Coufala. Oznámil im, že za túto aktivitu bol obvinený z trestného činu poburovania podľa ş 100, odst. 1, písm. a), odst. 3, písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že svojím predchádzajúcim dopisom hrubo zkreslil fakty a útočí proti socialistickému štátu.
Súčasne bol odvlečený do väzby a po ďalších dvoch mesiacoch prevezený do psychiatrickej liečebne v Kroměříži a bol daný na uzavreté oddelenie. Ako vidieť, socialistická justícia sa nezaprela.
Veľmi závažné je aj svedectvo Anny Machovičovej z roku 1987, z ktorého vyberáme najzávažnejšie myšlienky:
"V roku 1980 sa Přemíkovi podarilo vycestovať do Francie, Anglie a Belgie. Devízový prísľub mu vydali mimo Bratislavu. Rodičom povedal, že sa museli za neho zaručiť vysoko postavení páni, aby nezostal v zahraničí. Domievala som sa, že mohli byť len od ŠtB.
Keď sa v októbri po troch týždňoch vracal, čakali sme ho na bratislavskom hlavnom nádraží aj s jeho trabantom. Z vlaku nevystúpil. Mysleli sme si, že zmeškal prípoj vo Viedni. ŠtB ho vytiahla z vlaku hneď po prekročení hranice v Devínskej Novej Vsi. Štyria muži v civilu rozobrali jeho batožinu a zabavili mu dárky. Zachádzali s ním ako s vrahom. Vyzliekli ho do naha. Cestovný pas mu zobrali s tým, že už ho potrebovať nebude. Keď sa konečne dostal do svojho bytu na Zúbekovej ulici, zistil,že mu chýbajú náboženské knihy. Bál sa, aby ilegálnú náboženskú literatúru nenašli aj u mňa. Tajne sme ju odviezli ku známym na dedinu. To už Přemíka brali na vyšetrovanie veľmi často. Chceli vedieť mená ľudí, s ktorými sa stretnul v zahraničí. Pýtali sa ho na dôstojného pána Hnilicu, Tomka, Revese... Dúfali, že z neho vytiahnú väzby na Vatikán.
A začali už aj s výrobou dôkazov. Napríklad mu ukázali, výbornú fotomontáž, kde bol v kňažskom rúchu s biskupom Hnilicom.
Ešte koncom januára 1981 Přemík vzrušene pribehol s tým, že pokiaľ okamžite zloží 20 000 Kčs, vyšetrovanie sa zmrazí. Zohnal 14 000 Kčs a zbytok sľúbil zohnať do troch dní. Ja som mu tiež zapožičala 3. 000 Kčs.
V ten deň, keď sa vrátil od rodičov, práve v jeho byte nesvietilo svetlo. Nefungovali ani automatické poistky. Nechal lístok údržbárovi s prosbou o opravu.
26.2.1981 mi telefonovali, že Přemík nebol už dva dni v robote. Jeho kolegovia ho už pred tým hľadali u mňa, ale nebola som doma. Mali o neho strach. Zatelefonovala som pani Klíčovej, lebo sme mali kľúče od jeho bytu. Otvoriť sa nedalo. Ani na zvonenie nikdo nereagoval.
V hrôze sme zavolali bezpečnosť. Prišiel jeden príslušník VB a domovej dôverníčke kázal zohnať údržbára. Ten potom vypáčil dvere a policajt prehlásil, že boli z vnútra zamknuté. Nebola to pravda. Kľúče síce boli vo vnútri zasunuté, ale bolo len zabuchnuté. Policajt tvrdil, že smrdí plyn. Prikázal údržbárovi, aby na WC zatvoril plynový ventil.
Na druhý deň sme museli ísť na políciu, kde nás vypočúvali. Dali nám kľúče od bytu. Keď sme ho otvorili, čakala nás hrôza.
V kúpelni mal otáčacie umývadlo, ktoré bolo plné krvi, ani kúsok bieleho nebolo vidieť. Vo vani bolo toľko krvi, že nestihla odtiecť a vznikol z nej krvný hríb, v priemere asi dvadsaťcentimetrový. Vaňa a umývadlo boli ucpané krvnými zrazeninami.
Stačili sme si ešte všimnúť stopy po krvavých rukách na stenách, za zakrvavenými záclonami sme našli tri kusy šnúr so slučkami.
V pitevni sme ho mali identifikovať aj s jeho matkou. Bolo ho ťažké poznať. Dvaja eštebáci sa vyžívali v našom úžase. To oko, ktoré mal Přemík vonku, bolo strašne vystrašené. Na ľavej strane čela mal do hlavy prerazenú dieru o veľkosti kovovej päťkoruny. Mal natrhnuté ucho, vlasy vytrhané aj s kožou. Na krku mal reznú ranu. Neviem ako veľkú, lebo zriadenec nám ho nechcel ukázať celého. Po pitve rodičov informovali, že spáchal samovraždu."
MÁRNÝ BOJ ZÚFALÝCH RODIČOV (podnadpis) V snahe, dovolať sa pravdy, adresovali rodičia P. Coufala 28.5.1981 otvorený dopis prezidentovi republiky, ktorý prešetrovala Mestská prokuratúra v Bratislave pod č.j. KPt 840/81 a prokurátor JUDr. Miloslav Jakšík ich podnet ako nedôvodný odložil.
Dňa 17.8.1983 adresovali kancelárii prezidenta republiky ďalší podnet, ktorý bol odstúpený GP SSR. Tá 22.11.1983 pod č.j. ll/1GPt 293/82-36 ich podnet taktiež odložila. Rozhodnutie podpísal JUDr. Serbin.
Pokračovanie v budúcom čísle. Vladimír Pavlík
Dodatok: PROSÍM VŠETKÝCH, KTORÍ O TEJTO KAUZE NIEČO VEDIA, ABY NEMLČALI. MLČANÍM A ZBABELOSŤOU NAHRÁVATE VRAHOM.