--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Ponovembrové potvrdenie komunistických zločinov
Zdroj: NN Ročník........: 0003/033 Str.: 012
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: . . Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
Miesto úvodu: Všetkým západným politikom a intelektuálom ktorí bohorovne tvrdia, ako sa bývalá ČSSR zamatovo a demokraticky zbavila komunistického jarma doporučujem čo najrýchlejšie politický budíček. To isté doporučujem aj Václavovi Havlovi a jeho hradným poklonkovačom. Tzv. vďaku vyjadrujem aj slovenskému kardinálovi Korcovi, ktorý nedávno povedal, že Boh vypočul modlitby veriacich za slobodu a demokraciu.
KRUTÁ REALITA (podnadpis)
Pán Jozef Koudelka z Olomouca aj zásluhou slovenskej justície (Vyšší vojenský súd v Trenčíne), prežil 15 rokov v komunistických väzniciach.
V máji 1949 ako 19 - ročný mladík bol dvojicou príslušníkov ZNB zadržaný pri Mikulove a odvedený na ich úradovňu. Pri zisťovaní formálnych úkonov za pomoci faciek a kopancov ho dali do cely a obvinili z prípravy ilegálneho prechodu hraníc.
Výmerom Krajskej komisie č. 13 v Brne bol poslaný do tábora nútených prác a eskortovaný do Svatého Jánu, pri Beroune. Tam, v bývalom kláštore bolo zriadené stredisko tzv. chovancov.
Po niekoľkých dňoch, s ďalšími určenými k tzv. prevýchove bol prevezený na bývalý zámok v Oslavanoch u Rosic. Náčelníkom tu bol por. HARTVIGER. Pracoval v uhoľnej bani V. Noska.
V októbri 1949 sa pokúsil o útek. Za trest mu bol predĺžený pobyt a v polovici roku 1950 bol prevezený na Příbramsko, do lágrov Vojna I. a II., kde bol náčelníkom štábny strážmajster VOJÍK. Spolu so svojimi spoluväzňami ťažil uránovú rudu pre veľkého sovietske brata, pod ostrým dohľadom ruského inžiniera LOGINOVA. Prepustený bol 23. 6. 1951. Dlho sa ovšem zo slobody netešil.
Dňa 1. 10. 1951 bol povolaný do PTP. Po šesťtýždňovom výcviku bez zbrane bol premiestnený do Hornej Suchej, pri Karvinej. Fáral na bani Klement Gottwald. Samozrejme, ľudia jeho typu boli pod neustálym dozorom ŠtB a VKR, ktorí mali aj medzi petepákmi svojich agentov.
Na základe udania jedného z nich, súdruha ŠÍBLA, bol pán Koudelka spolu so svojimi priateľmi p. IVANOM, p. HAMPLOM a p. ZELENKOM 30. 8. 1953 v blízkosti kasární prepadnutí komandom ŠtB. S pútami na rukách a so zaviazanými očami boli odvlečení do vyšetrovacej väzby na Ruzyň.
Tu na základe vykonštruovanej výpovede udavača ŠÍBLA, ktorý za toto získaval mimoriadné dovolenky,(udával pre mjr. VKR HANÁKA a BUMBÁLEKA) nasledovala skoro polročná samoväzba. Tu mal možnosť zakúsiť brutálne metódy vyšetrovacieho komanda pod vedením kpt. HRUŠKU.
Dňa 18. 2. 1954 Vyšší vojenský súd v Trenčíne za predsedníctva mjr. MERTU vyniesol tieto rozsudky: p. Koudelka 13 rokov, p. Ivan 11 rokov, p. Hampl 10 rokov a p. Zelenka 10 rokov. Po rozsudku bol odeskortovaný na baňu v Rtyni, v Podkrkonoší, kde bol náčelníkom súdruh BYDŽOVSKÝ. V roku 1956 bol premiestnený do Valdíc.
O tri roky neskôr, dňa 9. 8. 1959 po dohode so spoluväzňami ŠINDLEROM, KMENTOM, DOBRÝM, ONDRÁČKOM a SYNÁKOM ukradli z miestnej garáže nákladný voz, zn. PRAGA RND, ev. č. B 314 34 a sanitný voz, zn. ŠKODA 1 200, ev. č. B 581 45. Nákladným vozom prerazili závoru, no o pár hodín boli chytení. Nasledoval celomesačný pobyt v cele s betónovou podlahou, kde prvých päť dní nedostal ani stravu, ani pitie. Desať dní si nesmel ľahnúť, ani spať na holej drevenej "posteli." Po celú dobu pobytu mal nepretržite púta na rukách. Vypočúvali ho len v nočných hodinách za pomoci bitky a kopancov. Toto svinstvo sa robilo v mene vtedajšieho náčelníka STANISLAVA KRÁLA, toho času bývajúceho v Brne - Žabovřesky.
Súd sa konal 7. 1. 1960, za predsedníctva Františka PŘIBYLA a pán Koudelka dostal ďalších sedem rokov naviac. Jeho spoluväzni, p. Kmenta 7 rokov, p. Dobrý 7 rokov, p. Synák 5 rokov a p. Ondráček 5 rokov.
O pár mesiacov bol prevezený do Leopoldova, kde väčšinu z troch rokov strávil na samotkách. V roku 1963 ho previezli do Valdíc. V posledný augustový deň roku 1968, t. j. po 15 - tich rokoch, bol prepustený na amnestiu.
Po novembrovom komunistickom prevrate a intelektuálskej zrade, z ktorých sa urobila tzv. nežná revolúcia, požiadal pán Koudelka o rehabilitáciu a potrestanie zločincov, ktorí mu zničili život.
V MENE GOTTWALDA, HUSÁKA, HAVLA, MEČIARA...(podnadpis)
V rámci konania o súdnej rehabilitácii v zmysle zákona č. 119/90 prebehlo na Vyššom vojenskom súde v Trenčíne rehabilitačné konanie, kde pod č. j. 2RTv 120/90 bol dňa 13. 2. 1991 vydaný rozsudok v mene republiky, na základe ktorého bol pán KOUDELKA oslobodený podľa ş 226 písm. a) Tr. por. spod obžaloby Vyššieho vojenského prokurátora v Trenčíne pre horeuvedené trestné činy, nakoľko nebolo preukázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol obžalovaný stíhaný.
No k potrestaniu zločincov, ktorí pánovi Koudelkovi zničili život, zatiaľ nedošlo. Odcitujem zo šalamúnskeho uznesenia Vojenskej obvodovej prokuratúry v Bratislave, pod zn. OPv 650/93, pod ktoré sa podpísal npor. JUDr. DOBROSLAV TRNKA. Citujem:..."Prokurátor Vyššej vojenskej prokuratúry Trenčín, ako aj senát Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne počas rehabilitačného konania nezistili také nezákonnosti zo strany sudcov, ktorí rozhodovali v pôvodnom konaní na základe, ktorých by bolo možné voči ním vyvodiť trestnoprávne dôsledky. Nezistili, že vtedy platné zákony vedome, alebo hrubo porušovali, a to aj napriek tomu, že v rehabilitačnom konaní bolo konštatované, že pôvodný rozsudok ako súdny akt v súčasnej dobe nemôže obstáť"...
Tak čo povieš, vážený čitateľ, na ponovembrový "fašisticko-komunistický" zamat?
Ale pokračujme ďalej z tohoto uznesenia, kde často jedna veta degraduje druhú. Citujem:..."Hodnotiť podľa podnetu Jozefa Koudelku zločinnosť bývalej KSČ an block v súvislosti s pôvodným rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní v roku 1954 nemá právnu oporu a súčasnej vojenskej justícii neprislúcha. V prípade, že by sa tak stalo, išlo by o potvrdenie nepriateľnej zásady kolektívnej viny.
Pokiaľ by prichádzali do úvahy trestné činy podľa ş 175, ş 176, ş 158, alebo ş 159 Tr. zákona treba konštatovať, že od doby pôvodného rozsudku uplynulo 39 rokov a aj v prípade, že by boli TIETO TRESTNÉ ČINY PREUKÁZANÉ, SÚ VZHĽADOM NA ODSTUP ČASU PREMLČANÉ.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti som rozhodol o odložení veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, pretože som nezistil, že by konanie bývalých sudcov Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne a najmä JUDr. ANTONÍNA MERTU bolo trestným činom a nie je na mieste vec vybaviť inak"... Proti tomuto uzneseniu podal pán Koudelka v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej mimo iného uvádza, citujem:..."Kontinuita moci KSČ splývala s praxí vazební ve věznici StB Ruzyně v roce 1953. Zcela probíhala a shodovala se s koncepcí Vyšiňského:"Obviněný je vinen, nemůže-li prokázat vlastní nevinu". A tato vina byla vynucována i v mém případe zločineckým vyšetrovatelem kpt. Hruškou.
Jestliže soud v té době postupoval dle předložených "důkazů" dle vlastního přesvědčení, byl si plně vědom, komu posluhuje a proč mu posluhuje. I nacističtí soudci byli povinní postupovat dle tehdy platných zákonů.
Pokud v usnesení přichází do úvahy trestné činy dle ş 175, ş 176, ş 158, nebo ş 159 Tr. zákona, pak vzhledem na odstup času nemohou být promlčené, neboť dle Zákona o protiprávnosti komunistického režimu nabývající účinností dnem 1. srpna 1993, ş 5 uvádí: "Do promlčecí doby trestných činů se nezapočítává doba od 25. února 1948 do prosince 1989."
Na závěr žádam tudíž, aby nedochádzelo ke zbytečným průtahům a s přihlédnutím ke shora uvedeným okolnostem došlo k zahájení trestního řízení, kterému podléhá: bývalý kapitán StB HRUŠKA (vyšetrovatel), mjr. VKR HANÁK, BUMBÁLEK a mjr. JUDr. ANTONÍN MERTA. Jejich zásluhou byl jsem od 30. srpna 1953 do 30. srpna 1968 v komunistických věznicích. Jejich zásluhou byl jsem po návratu i s později založenou rodinou předmětem soustavného šikanování a perzekuce. K tomu mohu doložit i dokumentaci"...
Čo k tomu dodať. Možno len toľko: HANBITE SA PONOVEMBROVÍ PODVODNÍCI, PREOBLEČENÍ DO RÚCHA TZV. DEMOKRATOV. AKO VIDIEŤ, GOTTWALD, NOVOTNÝ A HUSÁK NEMUSIA MAŤ OBAVY ANI NA ONOM SVETE.
Vladimír PAVLÍK