--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Budú vrahovia P. Coufala potrestaní?
Zdroj: NN Ročník........: 0003/033 Str.: 024
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: . . Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
4. časť
JUDr. Obranec vypovedal, že v čase pred uskutočnením plánovanej schôdzky vo februári 1981, kedy čerpal študijné voľno, obdržal od Ing. Coufala, CSc. prostredníctvom svojho kolegu telefonický odkaz, aby mu zavolal. Na jeho naliehanie sa s ním potom osobne stretol v Bratislave pred reštauráciou Slávia. Ing. Coufal, CSc. mu nevedel presne vysvetliť dôvod stretnutia. Povedal, že sa veľmi bojí, čo aj bolo na ňom vidieť.
Ďalej svedok uviedol, že celú dobu ho musel uspokojovať a nakoľko sa mu pre študijné povinnosti nemohol náležite venovať, prehovoril ho, aby stretnutie uskutočnili v pôvodne dohodnutom termíne (malo ísť o 25. február 1981). Napriek tomu, že sa Ing. Coufal, CSc. bál, niekoľkokrát mu povedal, že spoluprácu prijme a dokonca požadoval priniesť na nasledujúce stretnutie písomné prehlásenie o spolupráci, ktoré chcel podpísať.
Potom sa svedok Obranec vyjadril, že asi po 15-tich minútach schôdzku ukončil, aj keď videl, že by sa bol s ním Ing. Coufal, CSc. rád pozhováral. Keď sa lúčili, Ing. Coufal, CSc. ho dojímavo objal rukou okolo ramena a krku a chytil mu ruku do oboch svojich rúk. Na tento dojímavý, priateľský a úprimný stisk rúk, sa veľmi dobre pamätá. Až po jeho smrti si dodatočne uvedomil, že v skutočnosti to bolo posledné lúčenie.
Z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, že Ing. Coufal, CSc. napokon v dôsledku tlaku ŠtB nezvládol situáciu. V presne nezistenej dobe z 23. na 24. februára 1981 spáchal vo svojom byte samovraždu. Jeho mŕtvola bola nájdená až 26. februára 1981.
Keď sa Ing. Coufal, CSc. po dvoch dňoch nedostavil do práce, jeho spolupracovníci ho začali intenzívnejšie hľadať. Z podnetu Ing. Angely Kopčovej zašli dňa 26. februára 1981 v raňajších hodinách na jeho byt Anna Machovičová a Pavla Klíčová, ktoré mu chodili upratovať. Keď sa kľúčami, ktoré im zveril Ing. Coufal, CSc., nemohli dostať do bytu, nakoľko kľúče im nešli zasunúť do zámku a keď nikto neotváral na búchanie a zvonenie, privolali bezpečnosť. Dostavil sa príslušník Miestneko oddelenia VB v Dúbravke Ján Németh, ktorý nechal privolať údržbára bytového družstva. Údržbár Milan Holec dvere vylomením zámku otvoril.
Svedkyne uviedli, že príslušník VB ich do bytu nepustil, iba údržbárovi prikázal uzavrieť plyn na WC. Ďalej uviedli, že vo dverách bytu našli zastrčený lístok, v ktorom sa hovorilo o elektrine. Svedkyňa Machovičová upresnila, že z rozhovoru medzi údržbárom a príslušníkom VB vyrozumela, že Ing. Coufal, CSc. tesne pred svojou smrťou nemal v byte svetlo, pričom údržbár ho spomínaným lístkom odkázal na elektrikára. Ďalej uviedla, že podľa nej zámok na vchodových dverách bytu nebol uzamknutý, nakoľko pri vylamovaní nepočula lusknutie a že v čase otvorenia bytu cítila niečo podobné ako aceton. Svedkyňa Klíčová pri pôvodnom vyšetrovaní uviedla, že mala dojem, že unikal plyn.
Svedkyne Machovičová a Klíčová napokon uviedli, že po príchode ďalších príslušníkov ZNB v uniformách i v civile, boli poslané von a keďže stáli pri zadnom shodišti, nevideli odvážať mŕtvolu. Z výsluchov, ktoré boli s nimi vykonané ešte v ten deň, vyrozumeli, že Ing. Coufal, CSc. mal spáchať samovraždu, čomu nechceli veriť.
K násilnému otvoreniu bytu bol vypočutý aj príslušník Obvodného oddelenia VB v Dúbravke Ján Németh, údržbár bytového družstva Milan Holec a náčelník Obvodného oddelenia VB v Dúbravke JUDr. Vojtech Rudavský.
Svedok Ján Németh uviedol, že k bytu Ing. Coufala, CSc sa dostavil na príkaz svojho náčelníka Rudavského. Keď zistil, že sa do bytu nedá dostať kľúčami svedkýň Machovičovej a Klíčovej, nechal privolať údržbára, ktorý zlomil zámok a keď potom pootočil vnútorným jazýčkom, počul, ako padla druhá strana zámku na zem. Podľa neho byt bol z vnútornej strany zamknutý.
Ďalej uviedol, že prvé čo registroval, bol typický zápach plynu. Z uvedeného dôvodu nechal uzavrieť údržbárom hlavný uzáver plynu. V byte nebol, videl však, že tam bolo šero, závesy v kuchyni boli zatiahnuté, pričom Ing. Coufal, CSc. ležal v kuchyni na chrbte. Potom o veci informoval svojho náčelníka JUDr. Rudavského, ktorý prisľúbil vyslanie výjazdu. Až dodatočne sa dopočul, že Ing. Coufal, CSc. mal dorezané lakte a zápästia.
Údržbár Milan Holec bol vypočutý aj pri pôvodnom vyšetrovaní. Uviedol, že sa pridržiava svojej pôvodnej výpovede. Opätovne potvrdil, že v zámku kľúče neboli iba pootočené, ale že bol byt z vnútornej strany aj zamknutý. V opačnom prípade by bol byt otvoril za pomoci plátku pílky, ktorú používal na otváranie dvier ako údržbár. Podrobne popísal pritom postup pri vylamovaní zámku.
Ďalej svedok uviedol, že po násilnom otvorení dvier cítil plyn. Na pokyn príslušníka VB uzatvoril hlavný uzáver plynu vo WC. Dodal, že často otvára byty, preto dobre poznal zápach unikajúceho plynu.
Pokiaľ ide o elektrinu uviedol, že mu Ing. Coufal, CSc. hodil lístok do schránky, že nemá v byte svetlo. Keď sa s ním stretol, povedal mu, že elektrinu neopravuje, chcel mu však oznámiť telefónne číslo elektrikára. Nepamätal si už, kedy to bolo, keď mu nechal lístok vo dverách, uviedol však, že určite najprv klopal a zvonil, až potom mu zastrčil lístok do dverí.
JUDr. Vojtech Rudavský uviedol, že na požiadanie dvoch občianok vyslal na byt Ing. Coufala, CSc. príslušníka VB Jána Németha. S menovaným bol v telefonickom kontakte. Bol ním informovaný, že byt otvorili, že v kuchyni sedí muž prevalený nad stolom, je tam veľa krvi a že uniká plyn. Neskôr obdržal informáciu, že na mieste je už výjazd. Z uvedených dôkazov vyplýva, že okolnostiam násilného otvorenia bytu Ing. Coufala, CSc. svedkovia vypovedali úplne zhodne. Kým podľa výpovedí svedkov Németha a Holeca kľúče boli z vnútornej strany bytu zamknuté a pootočené, podľa výpovede svedkyne Machovičovej boli kľúče v zámku iba pootočené. V pôvodnom konaní bolo náležité objasnenie tejto otázky opomenuté.
Pri hodnotení dôkazov treba však za vierohodnú považovať výpoveď svedkov Németha a Holeca, pričom svedok Holec sa k danej veci vyjadril nielen ako priamy účastník otvárania bytu, ale ako kvalifikovaný pracovník. Výpoveď svedkyne treba preto v tomto smere považovať za neobjektívnu, laickú. Pravdivosť tvrdení svedkov Németha a Holeca potvrdilo naviac aj odborné vyjadrenie Kriminalistického a expertízného ústavu Policajného zboru SR.
Pokiaľ ide o plyn, výpovede svedkov treba hodnotiť obdobne ako v predchádzajúcom prípade. Niet dôvodov neveriť svedkom Holecovi a Némethovi. Úniku plynu napokon svedčí aj tá skutočnosť, že pri pitve bol v pľúcnych skliepkoch nebohého zistený metán.
Ďalším vyšetrovaním bolo zistené, že na obhliadku miesta nálezu mŕtvoly sa dostavili výjazdové skupiny Obvodnej správy ZNB Bratislava IV a Mestskej správy VB v Bratislave. Za účelom ohliadky tela mŕtvoly bola privolaná MUDr. Janka Oberučová z Ústavu súdneho lekárstva LF UK Bratislava. Pred lekárskou ohliadkou mŕtvoly bol byt vyfotografovaný. Fotodokumentáciu vyhotovoval technik Obvodnej správy ZNB Bratislava IV Ernest Kálman. Menovaný uviedol, že prišiel už do vyvetraného bytu, plyn už necítil. Pamätá sa, že nebohý mal dorezané ruky na oboch laktiach a predlaktiach. Presne nevedel uviesť, aké stopy zistil. Má však za to, že vykonal všetky potrebné úkony. Usudzuje, že zaistil lovecký nôž, ktorý vidno na záberoch z fotodokumentácie. Na balkóne nenašiel žiadne stopy. Všimol si niektoré skutočnosti, ktoré mu pripadali nepochopiteľné pri samovražde. Napríklad zakrvavený nôž našiel na drese a bol tupý, krvavý zapalovač na plyn bol zavesený na vešiačiku, na plynovom sporáku boli otvorené iba tri kohútiky na plyn, pri hlavnom uzávere plynu videl na stene stečenú krv, ale inde boli striekance krvi, záclony domazané od krvi neboli strhnuté. Nevedel si spomenúť, či skúšali pri ohliadke elektrické osvetlenie a či na vylomenom zámku bol vysunutý jazýček. Pri ohliadke však nenašiel nič, čo by nasvedčovalo poslednej vôli nebohého. Svedok ďalej uviedol, že pri príchode na miesto nálezu mŕtvoly išiel zo schodišťa od dvier bytu Ing. Coufala, CSc. jeden starší muž vo veku asi 40 rokov, o ktorom mal pocit, že patril do ich rezortu. Videl ho rozprávať sa s niekým na medziposchodí.
Podľa záznamu obhliadajúcej lekárky MUDr. Janky Oberučovej, ktorý bol založený do pôvedného vyšetrovacieho spisu vyplýva, že nebohý v čase ohliadky ležal v kuchyni na zemi na chrbáte medzi kuchynskou linkou a stolom, hlavou orientovanou ku špajzke. Košeľu mal na chrbáte viac vľavo klínovite roztrhnutú a v tých miestach mal na chrbte povrchové zodretie pokožky. Na čele temer uprostred mal povrchovú zaschnutú, nepravidelnú, tvarovanú odreninu kože hnedej farby. Povrchové, drobné zodretia pokožky mal i na zadnej časti krku vpravo, na brade a na čele vľavo. V obočí vľavo sa nachádzala drobná tržnozhmoždená rana s vytekajúcou tekutou krvou. Horné končatiny mal rozhodené od tela. Nachádzali sa na nich viaceré rezné, silne prekrvácané rany. V obidvoch lakťových jamách vpravo i vľavo mal široké, hlboké rezné rany, z ktorých pravá bola viditeľne hlbšia. Rezné rany mal i na palcových stranách zápästia a to vľavo dve, vpravo jednu. Ruky boli pritom silne potriesnené krvou. Dolné končatiny mal ohnuté v kolenách a oddialené od seba. Celé telo ležalo v kaluži čiastočne zaschnutej krvi. Krížom cez telo ležala zakrvavená, vytrhnutá noha od stola. Zo zápisnice z ohliadky tela mŕtvoly ďalej vyplýva, že ohliadajúca lekárka MUDr. Oberučová pomerne podrobne zaznamenala aj ďalšie poznatky z miesta nálezu mŕtvoly. Konštatovala, že na stoličke bol zavesený zelený sveter, ktorý mal na chrbáte trhlinu klínovitého tvaru menšieho rozsahu ako bola trhlina na košeli. Na kuchynskom drese silne zatriesnenom krvou bol zakrvavený lovecký nôž dĺžky 23 cm s čepeľou 14 cm. Na plynovom sporáku bol zavesený kuchynský zapaľovač zamazaný od krvi. Na stole bol ďalší lovecký nôž dĺžky 18 cm s čepeľou 9 cm s hrdzavohnedou škvrnou. Ďalej boli na stole lieky Bellaspon. Pod stolom vedľa tela boli dva zakrvácané uteráky a prázdna fľaša s vignetou "Nitianske knieža". V izbe boli zakrvavené záclony, koberec a dlážka. Išlo o kvapky krvi, mazance a kalužky krvi. Dvere na loggiu neboli zavreté, bola v nich zaseknutá roleta. Na knižnici bola rozbitá jedna tabla vitríny, pričom sklo bolo tiež silne potriesnené krvou. Na stene bolo povrchové zodretie, ktoré tvarom pripomínalo odreninu na čele nebohého. V dolnej časti knižnice bol zlomený kľúč, pričom na zvyšnej časti zasunutej v zámku bolo zachytené zelené vlákno. Na stole boli lieky Diazepan. V kúpeľni priamo v umývadle bol krvou zamazaný obal z umelej hmoty na žiletky, v ktorom bola žiletka zabalená v krvavom papieriku a vedľa bola žiletka zamazaná od krvi. Okrem toho tam bolo prázdne, krvou zamazané bakelitové púzdro na holiaci strojček. Čisté žiletky boli po obidvoch stranách vane. V závere svojho záznamu ohliadajúca lekárka konštatovala, že smrť Ing. Coufala, CSc. mohla nastať podľa rozvoja posmrtných škvŕn 24.2.1981 a bezprostrednou príčinou smrti bolo pravdepodobne vykrvácanie z rezných rán na horných končatinách. Vzhľadom na nejasné príčiny úmrtia doporučila vykonať súdnu pitvu.
Obhliadku miesta nálezu mŕtvoly vykonal vyšetrovateľ JUDr. Ondrej Kukuk ako člen výjazdovej skupiny Mestskej správy VB v Bratislave. Menovaný uviedol, že toto úmrtie bolo jediným prípadom, čo po ňom mala prevziať vec ŠtB. Z operačného strediska dostal vysielačkou pokyn ničoho sa nechytať, nič neotvárať, všetko nechať na svojom mieste, urobiť len vizuálnu ohliadku, zadokumentovať ju písomne a stopy zaistiť s tým, že vec prevezmú pracovníci ŠtB. Nevedel uviesť, či už niekto pred ním v byte bol, do bytu sa však dostal bez prekážok, pričom pred bytom stáli už najmenej dvaja príslušníci VB. Na tvári miesta spísal ručne zápisnicu o ohliadke. Pred odchodom dal JUDr. Klobučníkovi, zástupcovi náčelníka Obvodnej správy ZNB Bratislava IV, pokyn na zaistenie bytu pred nepovolanými osobami do príchodu príslušníkov ŠtB.
Ďalším členom výjazdovej skupiny Mestskej správy VB v Bratislave bol npor. Ján Adamík. Svedok uviedol, že v čase príchodu ich čakal jeden príslušník VB z obvodu IV, ktorý ich informoval, že ide o samovraždu, lebo dvere museli vylamovať a že výjazd Obvodnej správy ZNB Bratislava IV už odišiel. V byte videl mŕtvolu, ktorá mala porezané zápästia a lakťové jamy, pričom v celom byte boli kvapance, kaluže a mazance krvi. Na dreze videl jeden krvavý nôž, o ktorom usudzoval, že je tupý. Na čele nebohého registroval jednu malú ranu, niečo ako po páde. V obývačke na stene videl jeden fľak, nebolo však zrejmé od čoho bol. Nenašiel nič, čo by nasvedčovalo poslednej vôli nebohého. Pred ukončením ohliadky vyšetrovateľom a technikom odišiel zisťovať svedkov. Nezistil však žiadnych, ktorí by vedeli niečo uviesť k úmrtiu.
Na mieste nálezu mŕtvoly sa z Mestskej správy VB v Bratislave dostavili aj dvaja pracovníci Odboru kriminalisticko-technických expertíz Miroslav Babčan a Ing. Imrich Zácsik. Menovaní sa nevedeli na vec dostatočne rozpamätať. Svedok Babčan uviedol, že hoci pracoval na úseku kriminalistickej fotografie, miesto nálezu mŕtvoly nefotografoval a nevyhotovoval ani fotodokumentáciu, čo si overil aj v knihe spotreby materiálu. Usudzuje, že jeho účasť na ohliadke bola nadbytočná. Svedok Ing. Zácsik považoval prípad za bežný. Nevedel si spomenúť, aké stopy zaisťoval a či vypracovával v danej veci posudok z odboru kriminalistickej chémie, v ktorom pracoval.
Z Obvodnej správy ZNB Bratislava IV sa ako funkcionári dostavili na byt Ing. Coufala, CSc. zástupcovia tejto správy JUDr. Jaroslav Toman a JUDr. Jozef Klobučník.
Svedok JUDr. Toman vypovedal, že prípad mu bol nahlásený oficiálnou cestou. Už v čase príchodu videl na schodišti neznámeho muža, ktorý sa mu legitimoval a predstavil sa, že je z FMV, hovoril po česky. Jeho meno si nezapamätal. Registroval tam však aj členov výjazdu Obvodnej správy ZNB Bratislava IV a neskôr aj Mestskej správy VB v Bratislave. Ďalej uviedol, že mŕtvolu videl ležať dolu tvárou a že v byte bola všade krv. V poobedňajších hodinách bol na Obvodnej správe požiadaný príslušníkmi ZNB, medzi nimi bol aj spomínaný muž z FMV, o poskytnutie priestorov za účelom rokovania. Asi po dvoch rokoch sa dozvedel, že nebohý mal byť významnou osobou, tajne vysväteným biskupom.
Svedok Klobučník uviedol, že sa pamätá, že v byte bolo veľa krvi. Keďže tento prípad považoval za zvláštny, mal za to, že vec musí byť realizovaná v rámci vyšetrovania. V čase jeho príchodu na mieste nálezu mŕtvoly bol už výjazd Obvodnej správy ZNB Bratislava IV.
Vodič Obvodnej správy ZNB Bratislava IV Emil Zajko si na prípad pamätá iba matne. Uviedol, že v byte nebol, dopočul sa však, že tam bol veľký zápach, čomu svedčí aj to, že členov výjazdu videl v oknách bytu nebohého.
Pokračovanie v budúcom čísle.
Vladimír PAVLÍK
Dodatok: PROSÍM VŠETKYCH, KTORÍ O TEJTO KAUZE NIEČO VEDIA, ABY NEMLČALI. MLČANÍM A ZBABELOSŤOU NAHRÁVATE VRAHOM.