--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Za chyby sa platí
Zdroj: NN Ročník........: 0004/005 Str.: 018
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: 19.01.1994 Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

Túto tvrdú realitu som si uvedomil v stredu, 19. 1. 1994, keď som v Prahe prevzal Uznesenie Obvodného súdu Bratislava 1, ktoré sa týkalo žaloby Vladimíra Mečiara voči mojej osobe pre trestný čin ohovárania podľa ş 206 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona. Podľa dotyčného súdu som sa nedopustil trestného činu a vec sa odstupuje Obvodnému úradu pre Bratislavu I, ako priestupok.

Väčšina ľudí oslobodených od trestného činu je určite spokojná, no ja pociťujem, že toto rozhodnutie súdu MA ODSÚDILO DO ÚLOHY PORAZENÉHO. Môj zámer, predstúpiť pred súd ako obžalovaný a tam vo verejnom konaní usvedčiť Vladimíra Mečiara z toho, kvôli čomu som bol pôvodne žalovaný, MI NEVYŠLO. Žiaľ, nie vinou dotyčných inštitúcii, ALE MOJIM DILETANTSTVOM.

Mal som jedinečnú šancu, ale som ju premrhal. Doplatil som na určitý druh svojej férovosti, demokratičnosti a podcenenia orgánov činných v trestnom konaní a justície, u ktorých som nerátal, že budú postupovať len v zmysle zákona, hoci žalobcom bol neomedzený diktátor Vladimír Mečiar a žalovaným len radový občan, Vladimír Pavlík. Je pravdou, že na dnešného predsedu vlády SR mám toľko dôkazov, ktoré nemajú všetci jeho protivníci dohromady. Vyskúšal som množstvo spôsobov, ako tohoto "JAZVECA" VYDURIŤ Z NORY A JEHO ROZVRATNÚ, PROTISLOVENSKÚ A PUČISTICKÚ ČINNOSŤ DOKÁZAŤ PRED SÚDOM.

V decembri 1991 som ho sériami článkov v Slovenskom denníku donútil, aby ma žaloval. Prvé pojednávanie sa konalo koncom apríľa 1992, kde ako žalovaný som chcel predložiť dôkazy. Nebolo mi to umožnené. Veľký Vlado si vyplakal odročenie na neurčito. Odvtedy ubehli už skoro dva roky a druhé súdne jednanie sa ešte nekonalo.

Dňa 4. 4. 1993 som mu poslal doporučený dopis, v ktorom som ho vyzval na verejnú konfrontáciu a kópie som poslal aj GP SR a MV SR. Obvinil som ho z rozvratnej a protislovenskej činnosti, z posluhovania bývalej ŠtB, z vedomej ochrany ekonomických komunistických zločinov, z podielu na príprave a realizácii frakčného vnútrostraníckeho ľavicového prevratu z novembra 1989.

Oznámil som mu, že ak do 30 dní nebude na môj dopis reagovať, v termíne, ktorý uznám za vhodný, rozprestriem pred budovou NR SR v Bratislave transparent s týmto textom: "Národná rada SR. Dokedy chcete podporovať a zakrývať rozvratnú protislovenskú činnosť Vladimíra Mečiara, posluhovača ŠtB, ochrancu ekonomických komunistických zločinov, ničiteľa nezávislého, slobodného myslenia, účastníka vnútrostraníckeho frakčného komunistického puču z novembra 1989"?

Túto akciu som aj 20. 5. 1993 realizoval. Všetko mi vychádzalo podľa mojho želania. Sedemnásť dní po zaslaní dopisu Vladimírovi Mečiarovi, t. j. 21. 4. 1993 začal proti mne Mestský úrad vyšetrovania PZ SR v Bratislave trestné stíhanie pre trestný čin ohovárania podľa ş 206 ods. 1 Trestného zákona, pod zn. ČVS: VP-102/93.

Dňa 26. 5. 1993 bolo na základe tohoto trestného stíhania vznesené voči mne obvinenie pre trestný čin ohovárania podľa ş 206 ods. 1, ods 2 Trestného zákona. Na výsluchu som vyšetrovateľovi oznámil, že dôkazy predložím pred súdom ako obžalovaný, v čom som videl jediné východisko, ako usvedčiť a zdiskreditovať tohoto POPREDNÉHO SLOVENSKÉHO ŠKODCU. Žiaľ, môj plán mi nevyšiel. Vyšetrovateľ Mestského úradu vyšetrovania PZ SR v Bratislave vydal 30. 9. 1993 UZNESENIE, kde zastavuje trestné stíhanie voči mojej osobe. V odôvodnení mimo iného konštatuje, citujem:

"V priebehu vyšetrovania bolo preukázané, že uvedeným listom vyzval JUDr. Vladimíra Mečiara na verejnú konfrontáciu za účelom odhalenia jeho protislovenskej činnosti s tým, že ho verejne obviní z činností, ako je vyššie uvedené a všetky obvinenia bude dokladovať. Preto na túto konfrontáciu pozve tiež orgány činné v trestnom konaní z MV SR a GP SR. V liste ďalej píše, že ak na túto výzvu JUDr. Vladimír Mečiar nebude reagovať, postaví sa pred budovu NR SR s transparentom, čo aj dňa 20. 5. 1993 uskutočnil.

Výsluchom Vladimíra Pavlíka bolo zistené, že menovaného vyzval na verejnú konfrontáciu a dal mu možnosť výberu miesta, kde by ho za prítomnosti zástupcov MV SR a GP SR verejne obvinil z protislovenskej činnosti.

V priebehu vyšetrovania sa však nepreukázala subjektívna stránka trestného činu ohovárania, lebo z textu listu ako aj výsluchu Vladimíra Pavlíka vyplýva, že je presvedčený o tom, že jeho tvrdenie je pravdivé.

Nepodarilo sa teda preukázať, že by Vladimír Pavlík VEDOME krivo proti pravde tvrdil na adresu JUDr. Vladimíra Mečiara uvedené veci."

Uznesenie podpísal mjr. Jozef Chmela. Toto uznesenie vyšetrovateľa zrušil Mestský prokurátor v Bratislave dňa 20. 10. 1993, pod Č.k.: l Kv 3/93 - 27. Mestský prokurátor v zastúpení JUDr. IVETY GORČÍKOVEJ mimo iného uvádza, citujem: "Vyšetrovateľ sa v rámci dokazovania nedostatočne vysporiadal s možnosťou posúdiť konanie obv. Pavlíka podľa ustanovenia ş 156 ods. 3 Tr. zák., t.j. ako trestný čin útoku na verejného činiteľa. Znaky skutkovej podstaty tohoto trestného činu naplní ten, kto hrubo urazí, alebo ohovorí verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci alebo pre tento výkon.

Hrubou urážkou sa rozumie obzvlášt urážajúci útok na česť a vážnosť verejného činiteľa, ktorý môže byť spáchaný ústnym, písomným, grafickým alebo výtvarným prejavom."

O tomto všetkom rozhodoval Obvodný súd pre Bratislavu l, ktorý dňa 4. 1. 1994 pod č. j. 2T 90/93 vydal UZNESENIE, že sa nejedná o trestný čin a postupuje to ako priestupok Obvodnému úradu pre Bratislavu l.

V uznesení sa mimo iného píše, citujem: "Samosudca po preštudovaní spisového materiálu dospel k názoru, že konanie obžalovaného nemá znaky skutkovej podstaty trestného činu ohovárania a to jeho objektívnej stránky, súd má za to, že v prípade inkriminovaných vyhlásení obžalovaného nemožno hovoriť o tom, že by tieto spĺňali náležitosť ÚDAJU. K tomuto názoru súd viedol logicko-gramatický výklad tohto termínu."

Toľko z časti uznesenia, ktoré podpísal JUDr. Jaroslav Železník. Proti dotyčnému rozhodnutiu môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Moja šanca dostať sa pred súd ako obžalovaný a usvedčiť verejne Vladimíra Mečiara sa s najväčšou pravdepodobnosťou asi neuskutoční. Som si vedomý, že som urobil niekoľko kiksov, ktoré musia byť pre mňa v ďalšom boji s ním brané ako vážna výstraha. Sú chvíle, kedy budem musieť použiť aj metódy odporujúce mojmu svedomiu, mojim zásadám a mojmu človečenstvu. Vladimír Mečiar je totiž človek, ktorý nielen neuznáva, ale s najväčšou pravdepodobnosťou ani nevlastní základné princípy ľudskej etiky, morálky, cti a charakteru. Premrhal som šancu len preto, že som chcel viesť férový boj na základe otvorenosti aj proti PREDSTAVITEĽOVI ZLA. Dnes už viem, že som nemal zasielať žiadne dopisy GP SR a MV SR. Dopis Mečiarovi som mal písať takým štýlom, ktorý by bol podľa zákona naplnil skutkovú podstatu trestného činu ohovárania. Podcenil som aj orgány činné v trestnom konaní. Bol som si istý, že urobia všetko, aby som išiel pred súd ako obžalovaný.

SKUTOČNE SOM NERÁTAL, ŽE BUDÚ POSTUPOVAŤ V SÚLADE SO ZÁKONOM. A dnes to už môžem povedať úplne otvorene: NECHCEL SOM VLADIMÍRA MEČIARA URAZIŤ. CHCEL SOM S NÍM LEN VYBOJOVAŤ ČESTNÝ BOJ PRED NEZÁVISLÝM SÚDOM.

Vladimír PAVLÍK