--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Exminister Andráš sa zamiloval do Mečiara?
Zdroj: NN Ročník........: 0004/014 Str.: 018
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: . . Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------

Mnohí z nás si dobre pamätajú na povestný citát Vladimíra Mečiara v októbri 1990, keď vo funkcii predsedu vlády predložil vtedajšej SNR, ako aj koaličnému partnerovi z KDH ultimátum tohoto znenia: "Buď odídem ja, alebo odstúpi minister Andráš", ktorý bol vtedy na funkcii ministra vnútra SR. Politické špičky miesto toho, aby odmietli toto bolševicko-eštebácke vydieranie, obetovali radšej svojho ministra.

A ubehlo 40 mesiacov...(podnadpis) Anton Andráš sklamaný podrazom Jána Čarnogurského a Františka Miklošku nakoniec zakotvil v novovzniknutej KSÚ (Kresťanskosociálna únia). Toto hnutie vzniklo z tzv. najslovenskejších bojovníkov za práva Slovenska, ktorí v prvopočiatkoch robili kariéru v KDH. V súčasnosti je známe hlavne tým, že kvôli mocenským korytám sú ochotní spojiť sa aj so samotným "diablom."

Ich nadbiehanie Vladimírovi Mečiarovi a jeho HZDS ide až do takých rozmerov, ktoré súvisia nielen s úbohosťou, ale pravdepodobne aj so stratou zdravého rozumu. Anton Andráš povedal koncom roku 1990 veľmi peknú myšlienku, citujem: "lepšie je sa utopiť v čistej vode, ako plávať v špinavej." Vtedy si získal aj obdiv u mnohých slušných ľudí.

V pondelok 14. 2. 1994 ho asi s najväčšou pravdepodobnosťou ale stratil. V ten deň totiž verejne vyhlásil, že je presvedčený, že v súčasnosti niet takej osoby, na ktorú by premiér SR Vladimír Mečiar zaútočil viac a spomenul jeho citát z októbra 1990: "Buď odídem ja, alebo odstúpi minister Andráš."

Potiaľ by bolo všetko v poriadku. Ale jeho ďalšie výroky ma priam šokovali. Citujem: "Dnes poznám obsah a mechanizmus podávania informácii premiérovi, na základe ktorých sa rozhodol nebezpečného ministra odvolať. Musím zdôrazniť, že v tom čase to nebol len V. Mečiar, ktorý bol ovplyvňovaný a zmanipulovaný rôznymi spravodajskými hrami bývalých pracovníkov FMV ČSFR, ako aj pracovníkmi MV SR.

Výsledky týchto bývalých špiónskych hier sa dostávajú v celej svojej nahote na povrch v súčasnosti VO FORME POLITICKÝCH NEPOKOJOV. Sme žiaľ svedkami vývoja situácie, keď v parlamente pretrvávajú poslanci, ktorí sú neloajálni Slovenskej republike, považujú Ústavu SR za paškvil, inštitút zvrchovanosti národa za politické hazardérstvo a primitivizmus, SÚ ROZSIEVAČMI ŠOVINISTICKÝCH TENDENCIÍ a plnenie programu voči voličom riešia únikom zo zodpovednosti."

Vrcholom jeho myšlienkového a rozumového úletu bolo, ŽE DAL ZA PRAVDU V. MEČIAROVI, KEĎ TVRDÍ, ŽE OPOZIČNÉ STRANY, ICH VOLIČI A SYMPATIZANTI MAJÚ MORÁLNU POVINNOSŤ VOLEBNÝ PROGRAM VLÁDY NA ŠTYRI ROKY REŠPEKTOVAŤ. Ak ho určitá skupina neustále odmieta, dochádza k parlamentnej anarchii, politickej destabilizácii a sociálnemu napätiu v spoločnosti.

Ako vidieť, Anton Andráš sa nám zocelil. Nepochybujem, že VEĽKÝ VLADO je nadmieru spokojný. Má rád ľudí, ktorí sa pre neho dokážu ponížiť. Ktovie, či si ho už nezaradil ako tieňového ministra vnútra.

Preto si dovoľujem pripomenúť niekoľko faktov, ktoré sú nielen autentické, ale aj pravdivé. Dňa 29. októbra 1990 predstúpil Vladimír Mečiar pred predsedníctvo SNR a podal návrh na odvolanie Antona Andráša z funkcie ministra vnútra SR.

V úvode svojho vystúpenia tvrdil, že menovaný odmietal spolupracovať s predsedom vlády, snažil sa vraj zhromažďovať údaje, ktoré by poškodili jeho povesť, alebo by ho kriminalizovali. Ďalej mu vyčítal, že odvolal náčelníka personálneho oddelenia JUD. M. ŠTERNA, hoci Mečiar už musel vedieť, že tento bol agentom ŠtB od roku 1973 - 1989. Oháňal sa aj tým, že Andráša vyzvali k odstúpeniu niektoré masovokomunikačné prostriedky a na jeho podporu ako predsedu vlády sa vyslovili státisíce ľudí a že niektoré organizácie dokonca pohrozili štrajkom.

O dva dni, t. j. 31. októbra 1990 predstúpil pred predsedníctvo SNR Anton Andráš. Vo svojej odpovedi nielen kvalifikovane vyvrátil obvinenia V. Mečiara, ale ho aj usvedčil z vedomého klamstva. Svoje vystúpenie ukončil týmito slovami: "Z obsahu celého listu p. Mečiara vyplýva, že nemá snahu o konštruktívny dialóg, ale naopak, chce iba mocensky presadzovať svoje názory.

Jeho konanie sa môže stať V BUDÚCNOSTI NEBEZPEČNÝM PRECEDENSOM NA NEŽIADÚCE ODSTRAŇOVANIE VLÁDNYCH ČINITEĽOV. PRÁVE TÝCH, KTORÍ MAJÚ INÝ NÁZOR, ALEBO PREDLOŽIA INÚ KONCEPCIU, ALE ODLIŠNÚ OD PREDSTÁV PREDSEDU VLÁDY." Nepochybne, Anton Andráš mal vtedy veľmi dobrú predvídavosť. Čo ho ale v dnešnej dobe doviedlo do tábora mečiarovskej čriedy, vie nielen on sám, ale mali by to vedieť aj špičkoví kariéristi z KSÚ. Nechce sa mi veriť, že tie primitívne bláboly, v ktorých sa snaží aj on hľadať všade protislovenské sily, sú z jeho hlavy.

Pokiaľ sa ale mýlim, potom som nútený konštatovať: "NECH VÁS ZNOVU OSVIETI BOŽIE SVETLO, PÁN ANTON ANDRÁŠ. Zo srdca Vám to praje:

Vladimír PAVLÍK