--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: KSČ,Rudé právo a robotnícka trieda
Zdroj: NN Ročník........: 0004/014 Str.: 020
Vyšlo: 01.01.1994 Datum události: 01.01.1994 Rok: 1994
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
1. časť
Klement Gottwald a Václav Havel majú niekoľko spoločných vlastností. Mimo kladného vzťahu k ŠtB a pohŕdaniu k ich obetiam sa dokázali obaja perfektne zaštíťovať. Prvý to robil cez robotnícku triedu a ten druhý to robil a robí cez občana.
V mene tej prvej sa postupne tvorili rovnejší nad rovnými, ktorí si vytvorili tzv. robotnícku buržoáziu so svojimi vlastnými obchodmi, nemocnicami, rekreačnými zariadeniami, kde ovšem robotnícka trieda už prístup nemala. Keď mali pocit, že ich moc je ohrozená, zaštítili sa touto triedou, v mene ktorej potom vyše 40 rokov vraždili, mučili, konfiškovali majetky, zatvárali nevinných ľudí.
Boli si vedomí, že pre zdôvodnenie svojich zločinov musia mať aj servilné noviny. Ich práporečníkmi najvernejšími boli RUDÉ PRÁVO a PRAVDA. Koľkokrát sa stalo, že súd ešte nevyniesol rozsudky nad tzv. triednymi nepriateľmi a dotyčné noviny už zverejňovali rezolúcie, KDE PRACUJÚCI ŽIADALI PRE ZRADCOV TREST SMRTI.
Postupne s dobou sa menili aj ich metódy. Naoko poľudštené, no v skutočnosti stále zákerné. Jednou z najšpinavších metód, ktoré dotyčné noviny používali bolo, keď vyzývali radových občanov aby poukazovali na nedostatky a pokrytecky sa pritom dovolávali tzv. Listu ÚV KSČ a Súboru opatrení vlády ČSSR proti neoprávnenému obohacovaniu a opatrení na ochranu našej ekonomiky.
A tak sa stalo, že v roku 1980 som si tieto výzvy zobral k srdcu a začal som konať. Bolo to v dobe, kedy Václav Klaus zbožňoval socialistickú ekonomiku, spochybňoval dravý ekonomický americký model, ktorý vraj vykorisťoval pracujúcich.
Keď som v tom čase s úzkym okruhom ľudí mapoval komunistické zlodejiny, bol som nútený uznať opodstatnenosť jednej Leninovej poučky, ktorá mala tento text: "Niet väčší nepriateľ pre robotnícku triedu, ako nepriateľ vo vlastných radoch." Skutočne, ako vyšité na NOMENKLATÚRNYCH KOMUNISTICKÝCH ZLODEJOV!
Vtedy som mal už dostatok dôkazov a tak som sa rozhodnul, že na výzvy súdruhov budem reagovať.
Dňa 7. 1O. 1981 som upozornil ÚKRK pri ÚV KSČ na závažnú trestnú činnosť a nezákonné obohacovanie konkrétnych komunistických funkcionárov v Považských strojárňach v Považskej Bystrici. Ďalej som im oznámil, že môžem dokázať, ako sa podvádza Štátna skúšobňa v Žiline, pri určovaní jakostnej skupiny konkrétnych výrobkov (ložísk).
Odpoveď z Prahy som dostal za 14 dní,(na rozdiel od Havla a kovaného bolševika Gašparoviča, ktorí neodpisujú vôbec). Pod značkou ÚKRK KSČ 3509/74-Va mi súdruh Josef Vaculčík potvrdil jeho príjem. Konalo sa aj šetrenie, ale s nulovým výsledkom.
Preto som začiatkom roku 1982 napísal otvorený dopis súdruhovi Biľakovi, v ktorom som ho upozornil na protištátnu a trestnú činnosť jeho súkmeňovcov. Znovu sa to vrátilo k súdruhovi Vaculčíkovi a na FMVS. Šetrenie sa robilo opäť do stratena.
Tak som sa 3. 2. 1984 vybral za okresným prokurátorom JUDr. Vincentom BOBOTOM, (priateľ Mečiara) a podal som trestné oznámenie na konkrétnych ľudí. A výsledok? Okresná prokuratúra prišla vyšetrovať, no nie skutkovú podstatu mojho oznámenia. Prišli sa zaujímať, ČI TEN PAVLÍK NENADÁVA NA KSČ!
Toto šetrenie sa robilo v kancelárii predsedu ZO KSS a predsedu DV ROH, samozrejme bez mojej prítomnosti. Paradoxné bolo, že dotyčnému prokurátorovi som mimo iného podal dosť dôkazov, ako aj títo dvaja súdruhovia sa obohacujú a zneužívajú svoje právomoci. Jeho benevolencia a snaha zakryť ich trestnú činnosť umožnila týmto dvom výtečníkom, aby mohli páchať trestnú činnosť až do novembra 1989. Z účtovných dokladov v januári 1990 sa mi podarilo zistiť, že bývalý predseda ZO KSS Emil HRADŇANSKÝ takto v rozpore so zákonom od roku 1980 - 1989 zobral podvodom za robotu, ktorú nikdy nevykonával 755 820 Kčs.
Podľa tých istých dokladov sa mi podarilo zistiť, že bývalý predseda DV ROH Jozef ČIČKA takto v rozpore so zákonom od roku 1980 - 1989 zobral podvodom za robotu, ktorú nikdy nevykonával 562 870 Kčs.
O protizákonnej činnosti JUDr. Vincenta BOBOTA som dňa 26. 2. 1984 informoval otvoreným dopisom vtedajšieho ministra spravodlivosti SSR Jána PJEŠČÁKA. Verejne som ho obvinil, že s jeho vedomím sa pácha trestná činnosť v Považských strojárňach. Samozrejme, keby som na toto nebol mal dôkazy, tak každému čitateľovi musí byť jasné, koľko paragrafov by som mal na krku.
Súdruh minister Pjesčák mi oznámil pod zn. 310/1984-81, že môj list postúpil GP SSR. Z tejto inštitúcie mi odpísal súdruh MIŽENKO pod zn. II Gn 229/84-7, dátovaný 16. 4. 1984. Oznámil mi, že dopis postupuje na vybavenie krajskému prokurátorovi do Banskej Bystrice a že priebeh vyšetrovania bude sledovať.
Pracovník Krajskej prokuratúry JUDr. KOPERNICKÝ ma predvolal na 3. mája 1984 do Žiliny na výsluch. Keď prišla reč na podvody so Štátnou skúšobňou tak mi mimo iného povedal, že prečo sa snažím vybočiť z kruhu.
Do kauzy angažujem Rudé Právo (podnadpis) Začiatkom roku 1984 som požiadal o pomoc redakciu Rudého Práva. Ponúkol som im, že pokiaľ majú záujem odhaliť protisocialistické a protištátne živly priamo z komunistickej nomenklatúry, že im predložím dôkazy priamo na mieste činu. Požiadal som, aby mi zabezpečili konfrontáciu s tými, ktorých konkrétne obviňujem.
Dňa 27. 3. 1984 mi z Rudého Práva prišla odpoveď, kde potvrdzujú príjem mojho dopisu a o prešetrenie požiadali svojho redaktora pre Stredoslovenský kraj. Podpísaný bol Michal PODZIMEK, zástupca vedúceho straníckopolitického oddelenia, evidovaný pod zn. pz/k - 4117. Ako som sa neskôr dozvedel, dotyčný redaktor prišiel zisťovať, chcel hovoriť aj so mnou, ale bolo mu vraj povedané, ŽE NIE SOM NORMÁLNY.
Dokončenie v budúcom čísle
Vladimír PAVLÍK