--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Čo sleduju SNS,ZRS,HZDS prijatím zákona na ochranu republiky
Zdroj: NN Ročník........: 0005/010 Str.: 000
Vyšlo: . . Datum události: . . Rok: 1995
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
ČO SLEDUJÚ SNS, ZRS A HZDS PRIJATÍM ZÁKONA NA OCHRANU REPUBLIKY?
Miesto úvodu:
V mene komunistickej ideológie a jej vyše štyri desaťročia pretrvávajúcej dikt atúry v Československej republike BOLO SPÁCHANÝCH 231 JUSTIČNÝCH ZAVRAŽDENÍ, 2 96 ZAVRAŽDENÝCH NA HRANICIACH, 3000 UMUČENÝCH PRI VÝSLUCHOCH, 5000 ZAVRAŽDENÝC H PRI BEZPEČNOSTNÝCH AKCIACH, 250 000 ODSÚDENÝCH, 2 MILIÓNY PRENASLEDOVANÝCH A TĎ...
Chystajú sa HZDS, SNS a ZRS tieto čísla zvýšiť? (podnadpis) Už niekoľko mesiacov sa nám na slovenskej politickej scéne necháva počuť polit ická spodina a evidovaní spolupracovníci ŠtB, odkojení na komunisticko-fašisti ckej ideológii, ŽE NA SLOVENSKU JE NUTNÉ PRIJAŤ ZÁKON NA OCHRANU REPUBLIKY. Na túto tému sa týždeník NOVÉ SLOVO bez rešpektu v čísle 51/1994 porozprával s p odpredsedom vlády a ministrom financií SR vo vláde Vladimíra Mečiara Sergejom KOZLÍKOM. Odcitujem niektoré autentické otázky a odpovede:
Otázka: - Prečo potom forsírujete zákon na ochranu republiky, keď podobné práv ne normy sa nielen u nás vždy dostali na program dňa IBA V MIMORIADNÝCH SITUÁC IÁCH?
Kozlík: - Takto - situácia u nás je svojim spôsobom MIMORIADNA. My to už rok a štvrť neskrývame. PREDSA VZNIKOL NOVÝ ŠTÁT, ČO NIE JE OBVYKLÁ SITUÁCIA. Ale n ie v tom zmysle, že by tu bol výnimočný stav z hľadiska nejakej neznášanlivost i, ktorá by mohla dokonca vyústiť do násilnosti a podobne.
(To sú ale paradoxy! Najprv ponovembroví politickí zločinci dokončia ideály Hi tlera a Tisa - a teraz takáto odpoveď? - pozn. V.P.)
Otázka: - Stále nie je jasné, prečo chcete "liečiť" neobvyklú situáciu práve t outo zákonnou normou?
Kozlík: - PRETOŽE NOVÝ ŠTÁT MÁ URČITÉ NOVÉ ZÁUJMY STRATEGICKÉHO CHARAKTERU, KT ORÉ TREBA CHRÁNIŤ A KTORÉ MÔŽU BYŤ POŠKODENÉ. Síce je už medzinárodne etablova ný, ale nie je ešte taký silný, aby nemohlo dôjsť k oslabeniu jeho pozície. (N evadí tak náhodou prednovembrovému bolševikovi Kozlíkovi najviac to, ŽE NOVOPR IPRAVENÁ GARNITÚRA ODKOJENÁ KOMUNISTICKO-FAŠISTICKOU IDEOLÓGIOU A UDAVAČOV ŠtB NEMÁ V TOMTO ŠTÁTE ABSOLUTNÚ MOC? - pozn. V.P.)
Pozrite sa, my zatiaľ nemáme uzatvorenú zmluvu ani s Maďarskou republikou, kto rá by stabilizovala hranice. (Má Kozlík nejaké dôkazy, že Maďari by chceli pom ocou vojenskej sily zmeniť hranice so Slovenskom? - pozn. V.P.) Otázka: - Ale veď tá sa môže pokojne uzavrieť bez tohto zákona! Kozlík: - Uvádzam to iba ako jeden z príkladov. Fakt je, že voči malému štátu, KTORÝ NEMÁ TRADÍCIU, keď sa nebude určitým spôsobom chrániť, môžu vzniknúť ro zkladné tendencie, ktoré by ho nakoniec ohrozili v základoch.
(Keď hitlerovsko-tisovskí pohrobkovia rozbíjali po novembri 1989 spoločný štát bez rozhodnutia vlastného národa - tak na to nemysleli? Nepovažuje náhodou Ko zlík za "rozkladné tendencie" všetko to, čo nesúhlasí s debilitou a diktatúrou v mene HZDS, SNS a ZRS? - pozn. V.P.)
Otázka: - Neblahé skúsenosti z podobných právnych noriem vopred odradzujú. Pre d kým, pred čím chcete štát chrániť?
Kozlík: - Myslím si, že napríklad spôsob vyjadrovania, ktorý zvolil napríklad pán Csáky v nedávnej minulosti, musíme vedieť právne postihnúť. To je predsa v edomé poškodzovanie záujmov tohto štátu. Ako to urobiť, to je vec právnikov. J a len viem, že to treba. Takých výrokov predsa padlo v inulosti viac. Nestretn ete sa bežne povedzme s tým, že by Nemec, ktorý vycestuje do zahraničia znevaž ujúco označil svojich svojich politických odporcov za fašistov, bolševikov a p odobne. Alebo, že by sa niekto tak znevažujúco vyjadril o demokratických atrib útoch svojho štátu. Pán Csáky nie je jediný prípad. Všetko má mať určitú mieru a korektnosť.
(Pokiaľ Kozlík hovorí o korektnosti, tak si ho dovoľujem upozorniť na výrok Vl adimíra Mečiara z druhej polovice septembra 1993 pre belgický denník La Libre Belgique - "ŽE PRE EURÓPU JE VEĽKÉ MAĎARSKO NEBEZPEČNEJŠIE AKO VEĽKÉ SRBSKO". To Kozlíkovi nevadí, že Mečiar sa postavil na stranu fašistických vrahov typu Slobodana Miloševiča a Radovana Karadžiča, V MENE KTORÝCH SA PÁCHA GENOCÍDA NA JUHOSLOVANSKOM NÁRODE? Alebo má Kozlík dôkazy, že v Maďarsku sa pácha podobná genocída? - pozn. V.P.)
Milan Čič, HZDS a zákon na ochranu republiky (podnadpis) Jeden zo špičkových právnických expertov HZDS a predseda Ústavného súdu SR Mil an ČIČ takýmto spôsobom v roku 1972(!!) OBHAJOVAL ZÁKON NA OCHRANU REPUBLIKY Z ROKU 1948, PODĽA KTORÉHO BOLA V ROKU 195O MIMO INÉHO POPRAVENÁ Dr. MILADA HOR ÁKOVÁ. CITUJEM: - "PORÁŽKA DOMÁCEJ BURŽOÁZIE (miesto buržoázie by sme dosadili - janičiari, čechoslovakisti, nepriatelia robotníkov, atď. - pozn. V.P.) VO F EBRUÁRI 1948 ZNAMENALA JEJ DEFINITÍVNU LIKVIDÁCIU. DOMÁCA I ZAHRANIČNÁ BURŽOÁZ IA (miesto slova buržoázia by sme dosadili - čechoslovakisti, janičiari, Židi, Maďari, napriatelia robotníkov - pozn. V.P.) SA VŠAK NEMOHLA ZMIERIŤ S VÍŤAZS TVOM PRACUJÚCEHO ĽUDU (a jeho predvoja Vladimíra Mečiara, Jána Ľuptáka, Jána S lotu, Ivana Gašparoviča, Jozefa Markuša - pozn. V.P.) A USILOVALA SA PODVRATNO U A SABOTÁŽNOU ČINNOSŤOU DOSIAHNUŤ ZMENU, (zavraždiť Vladimíra Mečiara, Jána Ľ uptáka, Jána Slotu, Ivana Gašparoviča, Jozefa Markuša - pozn. V.P.), REŠTAUROV AŤ KAPITALISTICKÝ PORIADOK.
SVOJ POLITICKÝ PROGRAM CHCELA SPLNIŤ ZA KAŽDÚ CENU A NEVYBERALA V TOMTO TRIEDN OM ZÁPASE ANI PROSTRIEDKY. AKTIVIZÁCIA BURŽOÁZIE (miesto slova buržoázie dosad íme - čechoslovakistov, janičiarov, protislovenských neprajníkov, Maďarov a Ži dov - pozn. V.P.) VYVOLALA PRIRODZENÚ POTREBU ÚČINNEJ OBRANY ZÁKLADOV ĽUDOVEJ DEMOKRACIE AJ FORMAMI TRESTNÉHO PRÁVA.
V OKTÓBRI 1948 (miesto v októbri 1948 dosadíme - v apríli 1996 - pozn. V.P.) B OL PRIJATÝ ZÁKON NA OCHRANU ĽUDOVODEMOKRATICKEJ REPUBLIKY Č. 231/1948 Zb. (mie sto 231/1948 Zb. dosadíme 231/1996 Zb. - pozn. V.P.)
APLIKÁCIU CITOVANÉHO ZÁKONA ZVERIL ŠTÁT OSOBITNÉMU MOCENSKÉMU ORGÁNU - ŠTÁTNEM U SÚDU ZRIADENÉMU ZÁKONOM Č. 232/1948 Zb. (miesto 232/1948 Zb. dosadíme 232/19 96 Zb. - pozn. V.P.)
OBIDVA TIETO ZÁKONY SÚ CHÁPANÉ AKO MIMORIADNE FORMY TRESTNÉHO ZÁKONODÁRSTVA A SÚDNICTVA, KTORÉ VÝZNAMNE PRISPEJÚ K UPEVNENIU A OCHRANE ĽUDOVODEMOKRATICKEJ M OCI. OKREM REPRESÍVNEJ FUNKCIE VOČI TRIEDNEMU NEPRIATEĽOVI BUDÚ PLNIŤ AJ FUNKC IU GENERÁLNEJ PREVENCIE".
Fiktívna správa z denníka Slovenská Republika (podnadpis) Denník Slovenská Republika priniesol 25. septembra 1996 obsiahlu reportáž z ve ľkého tristotisícového zhromaždenia pracujúceho ľudu na Námestí Vladimíra Meči ara v Bratislave, v ktorej sa hovorí:
- "Na verejnom zhromaždení prehovoril k ľudu Ján ĽUPTÁK, ktorý mimo iného pove dal: "Najvyšší súd Slovenskej republiky má dnes rozhodnúť o odvolaní štyroch n epriateľov pracujúceho ľudu, ktorí boli odsúdení na trest smrti, lebo nielen h rubým spôsobom urážali ľud tejto krajiny, ale sa aj hrubo vyjadrovali o KSS, Š tB a v spolupráci s česko-židovskými kruhmi chystali atentát na nami milovanéh o Vladimíra Mečiara. Vyzývam Najvyšší súd, aby rešpektoval vôľu ľudu, ktorý ži ada pre týchto nepriateľov Slovenska trest smrti. Dochádzajú nám tisíce rezolú cii, aby trest smrti bol vykonaný". Táto výzva bola podporená dlhotrvajúcim po tleskom a skandovaním - REPUBLIKU SI ROZVRACAŤ NEDÁME A MEČIARA SI OCHRÁNIME". Čo myslíš, vážený čitateľ, môže byť táto fiktívna správa raz reálna? JA SI MYS LÍM, ŽE ANO. A ABY REÁLNOU NEBOLA - TO ZÁVISÍ LEN NA NÁS SAMOTNÝCH. Vladimír PAVLÍK