Dokument Charty 77 �. 22/82 (K u��v�n� � 178 v �sl. pr�vn� praxi)

Feder�ln�mu shrom��d�n� �SSR

Nejv��mu soudu �SSR

M.L��anovi, m�stop�edsedovi vl�dy �SSR

K.Hhr�zzovi, �editeli sekretari�tu pro v�ci c�rkevn� p�i p�edsednictvu vl�dy �SSR

Charta 77 vydala dne 10. b�ezna 1982 jako sv�j dokument �. 11/82 protest proti poru�ov�n� z�kon� v oblasti n�bo�ensk�ho �ivota. Od t� doby projednaly �sl. soudy dal� p��pady (nap�. 30.3.1982 p��pad Radima Hlo��nky, 7.4.1982 p��pad Josefa B�rty a Ladislava Trojana) p�i nich� postupovaly op�t podle takov� interpretace � 10 z�kona �. 218/1949 Sb. (t�kaj�c�ho se hospod��sk�ho dozoru st�tu nad c�rkvemi), kter� umo�nila pou�it� �178 trestn�ho z�kona. Tato interpretace je v rozporu s �eskoslovenskou �stavou a jin�mi platn�mi �eskoslovensk�mi z�kony. Mluv�� Charty 77 obdr�eli rozbor ustanoven� jp��slu�n�ch z�konn�ch norem a jejich realizace v �SSR a postupuj� ho kompetentn�m org�n�m. Doufaj�, �e myln� interpretace bude nahrazena takovou, kter� odpov�d� duchu p��slu�n�ch z�konn�ch p�edloh a - to p�edev�m - kter�� nen� v p��m�m protikladu k mnoha dal�m p�ijat�m z�konn�m ustanoven�m, platn�m v �SSR a t�kaj�c�m se svobody p�esv�d�en�, vyzzn�n� a v�ry.

V Praze dne 8.7.1982

Radim Palou� Anna Marvanov� Ladislav Lis

mluv�� Charty 77 mluv�� Charty 77 mluv�� Charty 77

O tzv. ma�en� dozoru nad cirkvami

Ustanovenie � 178 tr.z�k. postihuje tzv. marenie dozoru nad cirkvami a n�bo�ensk�mi spolo�nos�ami. Hroz� trestom od�atia slobody a� na dva roky tomu, kto v �mysle mari� alebo s�a�ovat v�kon �t�tn�ho dozoru nad cirkvami alebo n�bo�ensk�mi spolo�nos�ami poru� ustanovenie z�kona o hospod�rskom zabezpe�en� cirkvi a n�bo�ensk�ch spolo�nost�. Samotn� � 178 teda bli��ie nevymedzuje protipr�vne spr�vanie sa p�chatela tohoto tr. �inu, ale odkazuje na �al� z�kon a to z�k. �. 218/49 Zb. o hospod�rskom zabezpe�en� cirkv� a n�b. spolo�nost�, a vykon�vacie vyhl��ky. Tento z�kon je v�chodiskom a kl��om k pr�vnemu postihu cirkv� a veriacich u� viac ne� 30 rokov. Problematika � 178 tr. z�k. je vlastne problematikou z�kona 218/49 Zb.

Ve�avravn� je rok vydania z�kona - 1949 - ke� v �eskoslovensku po�as "pr�vnickej dvojro�nice" sa prebudov�val cel� pr�vn� syst�m na stalinsk�ch z�kladoch. Naproti tomu zahmlievaj�ce je ozna�enie z�kona - o hospod�rskom zabezpe�en� cirkv� a n�b. spolo�nost� �t�tom. V 30. ro�nej praxi z�kona hospod�rsk� zabezpe�enie predstavovalo plat duchovn�m vo v��ke 800-1.520 K�s brutto mesa�ne (mierne zv��en� a� v roku 1981) a pr�spevek �t�tu na )dr�bu kostola najma ak se duchovn�, posobiaci v ur�itej farnosti anga�oval v �t�tom podporovanej politickej organiz�cii k�azov. Podstatou z�kona bolo �pln� podriadenie v�etkej �innosti cirkv� �t�tnemu dozoru.

V � 7 ods. 1 z�kona sa uv�dza, �e v�kon duchovenskej a pod. �innosti v cirkv�ch a n�bo�ensk�ch spolo�nostiach sa via�e na �t�tny s�hlas. Toto abstraktn� vymedzenie sa v priebehu rokov intern�mi, uverejnen�mi alebo aj neuverejnen�mi smernicami neust�le roz�irovalo v�znamove aj osobne. Dne si pol�cia (ale aj s�dy) vykladaj) ustanovenie tak, �e zahr�uje ka�d� teistick� komunik�ciu medzi dvoma a viacer�mi osobami.

Okruh mo�n�ch obvinen�ch sa taktie� roz�ril. Zo znenia � 7 ods. 1 z�k. 218/49 Zb. a � 16 ods. 1 vykon�vacej vyhl��ky �. 219/49 Zb. by vypl�valo, �e �t�tny s�hlas potrebuj� len duchovn�. Ofici�lny koment�r k tr. z�konu v�ak vylo�il znenie z�kona tak, �e �t�tny s�hlas na duchovensk� a pod. �innos� potrebuj� aj in� osoby, laici, nie iba duchovn�. Tento roz�ren� v�klad z�kona potom zahr�uje naozaj v�etko a d�v� Bezpe�nosti dostato�ne �irok� r�mec na trestn� st�hane. Konkr�tne pripady z posledn�ho obdobia ilustruj� mnohorakos� v�kladu pojmu "duchovensk� �innos�", ako ho aplikuje Bezpe�no� a s�dy.

V tr. veci Josef Ad�mek a spol. vzniesla �tB Brno v r. 1979 obvinenie proti niektor�m obvinen�m pre marenie dozoru nad cirkvami a n�b. spolo�nostmi na skutkovom z�klade, �e roz�irovali literat�ru s n�bo�ensk�m obsahom medzi svojimi zn�m�mi. V r. 1980 Okresn� s�d v Rimavskej Sobote uzznal vinu ob�alovan�ch Luubudu a Kesegovej podla � 178 tr. z�k. z dovodu, �e sa na s�kromnej chate spolo�ne modlili v skupine asi 8 osob a p�ed��tali si �ryvek z biblie. V r. 1981 Obvodn� s�d Bratislava 2 ods�dil G�ntera Mateja Rompfa pre ten ist� paragraf, preto�e skupine 8-12 ro�n�ch �iakov preietal diapozit�vy s n�bo�enskou tematikou apred spolo�n�m jedlom sa v ich pr�tomnosti pre�ehnal. V r. 1981 Okresn� prokur�tor v Liberci vzniesol ob�alobu pre tr. �in podla 178 na Josefa B�rtu okrem in�ho - pre s�kromn� vyu�ovanie teologie.

�stava, z�kony a vyhl��ky, uverejnen� v �radn�ch zbierk�ch nies� jedin�mi �radn�mi textami, upravuj�cimi u n�s n�bo�ensk� problematiku. Cirkevn� �rady na v�etk�ch stup�och �t�tnej spr�vy vyd�vaj� vo svojej kompetencii rozne cyklostilovan�, ale neuverejnen� smernice, ktor�mi ako�e podrobnej�ie rozprac�vaj� uustanovenia cirkevnych z�konov. V skuto�nosti smernicami �alej obmedzuj� mo�nos� cirkevn�ho posobenia podla moment�lne dosiahnut�ho stup� politick�ho tlaku na cirkvi a veriacich. Na republikov�ch �rovniach s� t.�. tak�mi smernicami Metodick� pokyny Ministerstva kult�ry SSR z 28.1.1970 a Sm�rnice Ministerstva kultury �SR ��s. 12768/1970 ako aj z 30.6.1975. Podla nich sa udelen� �t�tny s�hlas vz�ahuje �zemne iba na v�kon bohoslu�ieb v kostole, v ktorom duchon� vykon�v� duchovn� spr�vu a keby chcel duchovn� vykona� bohoslu�bu treb�rs aj s�kromne na svojom byte, potrebuje na to dal� �t�tn� s�hlas. Na udelenie �t�tneho s�hlasu niet pravneho n�roku a z�le�� v�lu�ne na lubovoli cirkevn�ho tajomn�ka �i s�hlas udel� alebo nie. V tr. veci Jozef Labuda a spol. s�d vypo�ul ako svedka aj cirk. tajomn�ka pre okres Rimavsk� Sobota. S�d mu polo�il ot�zku, na z�klade �eho rozhoduje v konktr�tnych pr�padoch o udelen� �i neudelen� �t�tneho s�hlasu. Tajomn�k odpovedal, �e na z�klade vlastn�ho uv��enia. Na �al�iu ot�zku tajomn�k odpovedal, �e aj keby ob�alovan� boli po�iadali o udelenie �t�tneho s�hlasu na vykonanie pobo�nosti na chate, s�hlas by im nebol udelel. V tr. spise proti Gabrielovi Povalovi na Okresnom s�de v �iline pre ten ist� paragraf je zalo�en� spis Sekretari�tu pre veci cirkevn� MK SSR, v ktorom Sekretari�t oznamuje vy�etrovaciemu org�nu, �e by nebol udelil �t�tny s�hlas na pr�jmanie osob do tzv. III. r�du karmelit�nov, aj keby o udelenie s�hlasu bol po�iadan�.

Pr�vny poriadok �t�tu tvor� pyram�du. Na jej vrchole je �stava, ktor� zakotvuje z�kladn� z�sady cel�ho z�konodarstva. Pod �stavou s� z�kony, pod z�konmi vl�dne nariadenia, pod nimi nariadenia jednotliv�ch ministerstiev a v kone�nom dosledku s �stavou.

�stavna z�sada n�bo�enskej slobody premietnut� do ni��ch pr�vnych noriem a skuto�n�ho �ivota 80-tych rokov v �eskoslovensku vyzer� nasledovne:

�l. 32 �stavy hovor�: "Sloboda vyznania je zaruu�en�. Ka�d� mo�e prev�dzat n�bo�ensk� �kony, ak to nie je v rozpore se z�konom."

� 7 ods. 1 z�k.�. 218/49 Zb. hovor�, �e duchovensk� a pod. �innos� v cirkv�ch a n�b. spolo�nostiach mo�no vykon�va� len se s�hlasom �t�tu.

� 16 ods. 1 vl.nar.�. 219/49 Zb. u� roz�iruje po�iadavku �t�tneho s�hlasu na sk�ko�vek duchovensk� �innos� (teda nie iba v cirkv�ch a n�b. spolo�nostiach).

Smernice ministerstiev kult�ry uveden� �t�tny s�hlas zu�uj� iba na jeden kostol.

C�rkevn� tajomn�k, alebo sekretari�t, maj�ci v�lu�n� pr�vomoc na udelenie alebo neudelenie s�hlasu, ak je o to po�iadan�, s�hlas pripadne neudel�.

Rovnako kuri�zny je aj ofici�ly v�klad z�kona 218/49 Zb. ohladom mn��sk�ch r�dov. V � 14 z�kona sa uv�dzza, �e sa zru�uj� dovtedaj�iepredpisy, upravuj�ce pr�vne postavenie c�rkv� a n�bo�ensk�ch spolo�nost�. �t�t si toto ustanovenie vykl�d� tak, �e n�m boli zru�en� mu�sk� rehole (nevedno pre�o pr�ve mu�sk� a nie �ensk�). Tak�to v�klad okrem o politick� moc nemo�no oprie� o ni� in�. Pod�a v�eobecnej pr�vnej te�rie v pr�ve plat� z�sada, "dovolen� je v�etko, �o nie je zak�zan�" (Viktor Knapp: Filosofick� probl�m socialistick�ho pr�va), Praha 1967, str. 248 a n.). Ak z�kon 218/49 Zb. zru�il predchazaj�ce predpisy o r�doch, nov� nevytvoril. To znamen�, �e niet pr�vnej normy, ktor� b zzakazovala existenciu rehol� a tieto by mali by� preto dovolen�, samozrejme bez n�roku na hospod�rske zabezpe�enie zo strany �t�tu. Pravdepodobne z takejto �vahy vych�dzala. Gener�lna prorkuratura �SSR v r. 1968, ke� na dopyt neiktor�ch predstaven�ch mn��sk�ch r�dov p�somne ozn�mila, �e rehole neboli �vahy zru�en� �iadnym pr�vnym predpisom a mo�u vo svojej �innosti pokra�ovat, resp. ju obnovi�. Od r. 1968 nevy�iel k tejto ot�zke �iadny nov� predpis a p�edsa �t�tn� org�ny - vratane gener�lnej prokuratury - teraz znovu tvrdia, �e mu�sk� r�dy s� zru�en� a ak�kolvek aktivita v s�vislosti s r�dmi je maren�m dozoru nad cirkvami. Na iluustr�ciu tohoto pr�vneho n�zoru v r. 1981 Okresn� s�d v �iline ods�dil Gabriela Povalu, preto�e mal z�sk�va� rozne osoby pre vstup do tzv. III. r�du karmelit�nov, ktero� ani pod�a cirkevn�ho pr�va nie je rekolou.

�ensk� rehole �t�t trp� v �stavoch soci�lej starostlivosti a v niektor�ch nemocniciach. Z�cadne nedost�vaj� �t�tny s�hlas na leg�lne pr�jmanie nov�ch �leniek a iba vyjimo�ne dostan� s�hlas na nadobudnutie va��ieho osobn�ho majetku. �t�t tvrd�, �e r�dov� sestry potrebuj� �t�tny s�hlas aj na nadobudnutie napr. rodinn�ho domu, ktor� by si chceli kupi� z vlastn�ch osobn�ch prostriedkov. T�to interpret�cia prakticky aj teoreticky obmezuje ich ob�ianskopr�vnu sposobilos� a t�m aj �stavou zapezpe�eni rovnos� pred z�konom. Z tohoto hladiska bolo Rak�sko za vl�dy cis�ra Franti�ka I. pokrokovejj�m �t�tom ne� socialistick� �eskoslovensko. Za jeho vl�dy vy�iel V�eobecn� ob�iansky z�konn�k z r. 1811, ktor� zakotvil v�eobecn� ob�ianskopr�vn� sposobilos� dospel�ch osob. Osobitnou kapitolou neg�cie pr�va je udelovanie a najma odn�manie �t�tn�ho s�hlasu na v�kon duchovenskej �innosti duchovn�m.

Podla � 1 ods. 1 vyhl.�. 219/49 Zb. duchovn� s� zamestnancami cirkvi. Pastora�n� �innosti im �t�t vypl�ca plat. Ak sa pozer�me na vec z laisk�ho pohladu �t�tu, na vykone pastora�nej �innosti maj� duchovn� prinajmen�om dvojk� pr�vom chr�nen� z�ujem - realizuj� n�m svoje pr�vo na pr�cu a poberaj� jeho prostredn�ctvom finan�n� prostriedky na svoje �ivobytie. Od�atie �t�tn�ho s�hlasu znamen� pre duchovn�ho postih v oboch uveden�ch z�ujmoch. Ke� �t�tny org�n rozhoduje o pr�padnom od�at� �t�tn�ho s�hlasu, mal by sa preto riadit z�konom �. 71/67 Zb. o spr�vnom konan�. O od�at� s�hlasu by mal rozhodn�� rozhodnut�m (� 64), ktor� by muselo obsahovat v�rek, skutkov� a pr�vne odovodnenie a pou�enie o dovol�n�. �astn�kom tak�ho konanie by bol duchovn�, ktor�mu sa m� s�hlas odobra� (� 14 ods. 1( aj prislu�n� biskupsk� �rad a obaja by mali pr�vo sa odvola� proti rozhodnutiu. Ak by spr�vny org�n odvolaniu v�slovne neod�al ��inok, odvolanie by odkladalo od�atie s�hlasu.

N�rodn� v�bory (presnej�ie: cirkevn� tajomn�ci a sekretari�ty) zavedli prax, �e od�atie suhlasu iba oznamuj� biskupsk�mu �radu ako hotov� fakt, bez skutkov�ho odovodnenia a bez mo�nosti odvolanie sa. Prieklep ozn�menia biskupsk�mu �radu zasielaj� ako oby�ajn� listov� z�sielku na vedomie doty�n�mu duchovn�mu, taktie� bez v�slovnej mo�nosti odvola� sa. Aj keby sa tak� z�sielka stratila na po�t�, �t�tny apar�t pova�uje suhlas doty�n�mu duchovn�mu za od�at�.

V r. 1981 r�m. kat. k�az Josef Kord�k po takomto od�at� �t�tn�ho s�hlasu vykonal niekolko bohoslu�ieb �ekaj�c na oznamenie o od�at� �t�tneho s�hlasu od svojho zamestn�vatela, cirkvi, reprezentovanej biskupsk�m �radom. Okresn� s�d v Lounech ho za to ods�dil na trest od�atia slobody pre marenie dozoru nad cirkvami.

V n�vaznosti na cirkevn� z�kony sa vtvoril syst�m cirkevnzch tajomn�kov na n�rodn�ch v�boroch od va��ch miest a� po kraje a ministerstva kult�ry. Ich pr�vomoc vo�i cirkvi je takmer neobmedzen�, proto�e z�kon alebo jeho ofici�lny v�klad prakticky v�etky rozhodnutia v c�rkevnej oblasti ponech�va na ich uv��enie. Ich pr�vomoc �dajne prevy�uje len ich korup��os�, o ktorej sa rozpr�vaj� legendy. Svoj� �innos� zrejme ch�pu ako ��as� ofici�lnej �t�tnej politiky "postupne oslobodzovat st�le �ir� okruh �ud� od vplyvu n�bo�ensk�ch predst�v."

Proklamovan� demokrati�nost a spojenie s �udom n��ho �t�tn�ho apar�tu by sa mala projavit v tejto af�re tak, �e by veriaci ob�ania mali ma� slovo pri obsadzovan� funkci� cirkevn�ch tajomn�kov. Pre za�iatok by to slovo mohli vyslovovat moci aj hierarchie jednotliv�ch cirkv� a �t�tom podporovan� cirkevn� organizacie. Zatial je skute�nos� tak�, �e najmen� vplyv na obsadzovanie t�chto funkci� maj� veriaci, a naopak, naajva��iu �ancu na prijatie do funkcie maj� uch�dza�i, ktor� dostato�ne nahlas prejavili svoj ateizmus.

Marenie dozoru nad cirkvami koncipuje trestn� z�kon, ako �mysln�� tr. �in. Znamen� to tolko, �e ho mo�e sp�cha� iba pachatel, ktor� vie, �e mo�e sp�cha� tento trestn� �in a z�rove� ho chce sp�cha� ( � 4 tr.z�k.). Vzhladom na odkazovac� charakter � 178 tr. z. iba ten mo�e sp�cha� tento tr. �in, kto pozn� z�kon 218/49 Zb. a vykon�vacie vyhl��ky. Tak�ch �ud� by nebolo v republike mnoho, ve� z�kon m� viac ne� 30 rokov a niektor� vykon��vacie smernice s� vydan� iba interne pre cirkevn�ch tajomn�kov. Naviac, pr�klad stanovisk� gener�lnej prokur�tury ve veci mn��sk�ch rehol� ukazuje, �e ten ist� z�kon si mo�u aj pr�vn�ci vyklada� priam protikladn�. Ako potom mo�no o�akavat poznanie cirkevn�ch z�konov od prost�ch ob�anov, nikdy sa nezaoberaj�cich pr�vom. Pod�a striktn�ho znenia z�kona s�d by mohol ods�dit iba toho, u koho sa dok��e, �e napr. vedel, �e na skupinov� modlitbu a na pred��tanie �ryvku z biblie na s�kromnej chate potrebuje s�hlas okresn�ho cirkevn�ho tajomn�ka a modl� sa a ��t� zz biblie tie� bez tak�ho s�hlasu. Aj keby sa modlenie a �itanie z biblie (objek�vna str�nka skutkovej podstaty tr. �inu) preuk�zalo, ale by sa nepreuk�zalo, �e obvin�n� vedel, �e bez �t�tn�ho s�hlasu je to zak�zan� (subjekt�vna str�nka), mal by ho s�d oslobodi�. Za posledn� desatro�ie v�ak nie je zn�my pr�pad, aby s�d oslobodil ob�alovan�ho z marenia dozoru pre nedostatek subjekt�vnej str�nky, noci se niektor� br�nili aj poukazom na t�to okolnos�.

Nov� kapitola v pr�vnej �prave n�bo�ensk�ch pr�v ob�anov nastala ratifik�ciou Medzin�rodn�ch paktov o �udsk�ch pr�vach. Veriaci ob�ania mohli ratifikaciu priv�ta� s n�dejou, prinajmen�om na obohatenie svojej pr�va na slobodu n�bo�ensk�ho presved�enia. Pr�va, o ktorom aj Marx nap�sal: "Privil�gium viery je v�eobecn� �udsk� pr�vo" (Marx-Engels: Spisy, zv. 1, Praha 1957, str. 387).

Ur�it� skepsu v s�vislosti s ratifik�ciou Paktov vyvol�vala okrem mnoh�ch in�ch okolnos�, �e v ofici�lnej dennej aj odbornej publicistike sa objavili �l�nky, pod�a ktor�ch ratifik�cia Paktov neznamen� �iadny kvalitativn� predel v �sl. pr�vnom poriadku, peto�e pr�vne aj fakticky s� u� v�etky pr�va obsiahnut� v Paktoch, v �eskoslovensku zabezpe�en�.

Po niekolk�ch rokov od ratifik�cie sa ukazuje, �e to naozzaj �iadny predel nebol, preto�e viacer� pr�va, obsiahnut� v Paktoch, sa nadalej nedodr�iavaj�, medzi nimi pr�vo na n�bo�enskou slobodu. Pakty v�ak otvaraj� mo�nos� zauj�mavej pr�vnej argument�vie najma v trestn�ch st�haniach pre marenie dozoru. Dokonca tak zauj�mavej, �e s�dy ju ani nevyvracaj�, ale ju rad�ej predch�dzaj� ml�an�m, v rozpore s � 125 tr.por. ukladaj�cim s�du uviest v odovodnen� rozsudku, ako sa vyrovnal s obhajobou ob�alovan�ho.

Pakty s� uverejnen� v Zbierke z�konov pod �. 120/1976. N�bo�ensk� slobodu kvalifikovan� sposobom vymedzuje a zabezpe�uje �l. 18 Paktu o ob�iansk�ch a politick�ch pr�v�ch. Uv�dza sa v �om, �e ka�d� m� pr�vo na slobodu myslenia, svedomia a n�bo�enstva. Toto pr�vo zahrnuje pr�vo na slobodu prejavovat svoje n�bo�enstvo alebo vieru s�m alebo spolo�ne s in�mi, verejne alebo s�kromne, vykon�van�m n�bo�ensk�ch �konov, bohoslu�bou, zachovavan�m obradov a vyu�ov�n�m. T�to formul�cia zahrnuje v�etky n�bo�ensk� �kony, ktor� v na�ch podmienk�ch prichadzaj� do �vahy u veriacich ob�anov. Najma zhrnuje v�etku �innost ob�alovan�ch v roznych tr. �inosch a konaniach uskuuto�nen�ch po ratifik�cii Paktov, za ktor� ich s�dy ods�dili pod�a � 178 tr. z. Formul�cia �l. 18 ods. 1 je nepodmiene�n�, nevy�aduje splnenie �iadnej dal�ej podmienky pre v�kon pr�v v �l�nku uveden�ch. Nevy�aduje teda udelenie osobit�ho �t�tn�ho s�hlasu pre ich v�kon.

Ak vych�dzame z po�iadavky bezrozpornosti pr��vneho poriadku �t�tu, vyvstane ot�zka, ako mo�no navzajom zladit z�kon 218/49 Zb. a vykon�vacie predpisy, vy�aduj�ce �t�tny s�hlas na v��kon n�bo�ensk�ch �konov, s Paktom o ob�ianskych a politick�ch pr�vech, ktor� �t�tn� s�hlas na ich v�kon nevy�aduje. Oba boli uverejnen� v Zbierke z�konov a oba nadalej platia.

Najprirodzenejj�m rie�en�m, kter� by z�rove� najlep�ie zodpovedalo po�iadavke pr�vnej istoty, by bol postup, na ktot� sa republika zaviazala v �l. 2 ods. 2 Paktu - s�lade so svoj�m z�konod�rn�m postupom uskuto�nit zmeny v pr�vnom poriadku tak, aby slobody obsiahnut� v Pakte boli plne pr�vne zabezpe�en�. To by znamenalo zru�i� z�kon 218/49 Zb. a vykonavacie predpisy alebo ich aspo� novelizovat tak, �e sa z nich odstani po�iadavka �t�tn�ho s�hlasu na v�kon n�bo�ensk�ch �konov uveden�ch v Pakte.

Av�ak aj pri trvaj�cej platnosti z�k. 218/49 Zb. mo�no n�js� logicky v�klad, ako-tak pripu�taj�ci jeho s�be�n� �innost s Paktom Pod�a tohoto v�kladu samotn� podpis Paktu vl�dou �SSR treba pova�ova� za gener�lny �t�tny s�hlas na v�kon v�etk�ch n�bo�ensk�ch pr�v, uveden�ch v Pakte, jednotlivo u� nie je poterbn� s�hlas vy�adovat. Jednotlivo by sa vy�adoval a udeloval s�hlas iba v pr�padoch, kedy b�kon pr�v �zko s�vis� s ich hospod�rskym zabezpe�n�m, t.j. prakticky pri ustanovov�n� duchovn�ch do �t�tom platenej pastora�nej �innosti. V t�chto pr�padoch by bolo po�iadavka osobit�ho �t�tn�ho s�hlasu pr�vne zlu�iteln� s Paktom. Vo v�etk�ch ostatn�ch pr�padoch mo�u veriaci vykon�vat n�bo�ensk� �kony volne.

Osobitn� zmienku vy�aduje ustanovenie �l�nku 18 ods. 3 Paktu. Toto ustanovenie uv�dza podmienky, za kter�ch mo�no v�kon pr�v, uveden�ch v prvom odseku obmedzi�. In�mi slovami -- v�kon pr�v je nepodmiene�n�, obmedzenei pr�v je podmiene�n�.

�l. 18 ods. 3 uuv�dza dve podmienky pre obmedzenie pr�v: obmedzenie vy�aduje z�kon a je to potrebn� pre zachovanie verejn�ho poriadku, bezpe�nosti, zdravia, mor�lky alebo z�kladn�ch pr�v a slobod in�ch. Obe podpodmienky s� spojen� zlu�ovacou spojkou "a", preto musia by� splnen� kumulat�vne, s��asne, aby nastala mo�nos� obmedzenia pr�v (Vikrot Knapp: Zvl��tn� logick� argumenty v tvorbe pr�va, Pr�vn�k �. 10/1979, str. 918). Obe podpodmienky vo svojom s�hrne vytv��raj� podmienku obmedzenie pr�v.

Ak by saza prv� podpodmienku pova�oval z�kon 218/49 Zb. a vykon�vacie predpisy, druh� podpodmienka by bola splnen� len vtedy, ak by spravanie sa osob pri v�kone n�bo�ensk�ch pr�v pod�a �l. 18 ods. 1 ru�ilo alternativne verejn� poriadok, bezpe�nos�, zdravie alebo mor�lku alebo z�kladn� pr�va a slobody in�ch. �a�ko si predstavit, �e by za norm�lnych okolnost� v na�ch podmienk�ch k nie�omu tak�mu mohlo dojs�.

Av�ak ani z�k. 218/49 Zb. a vykonavacie predpisy nemo�no dost dobre pova�ova� za splnenie prvej podpodmienky. �l. 5 ods. 1 Paktu toti� zakazuje �lensk�m �t�tom Paktu uskute��ovat pr�vne akty zzameran� na obmezenie pr�v, uznan�ch Paktom, pod r�mec dan� Paktom.

Z druhej podpodmienky azda zvadza k nespr�vn�mu v�kladu pojem verejn� poriadok. Verejn� poriadok v zmysle medzin�rodn�ho pr�va (Pakt je s��as�ou medzin�rodn�ho pr�va) nezahr�uje v�etky pr�vne normy vn�tro�t�tn�ho pr�vn�ho poriadkuu, ale len z�kladn� z�sady vn�tro�t�tn�ho pr�vn�ho poriadkuu. Medzin�rodn� pr�vo neochra�uje v�etky kogentn� ustanovenia vn�tro�t�tn�ho pr�vneho poriadkuu. (Zden�k Ku�era: Mezin�rodn� pr�vo soukrom�, Praha 1975, str. 88). Medzi z�kladn� z�sady n��ho pr�vn�ho poriadku patr� napr. z�sada ved�cej �lohy KS�, demokratick�ho centralizmu, monogamneho man�elstva apod. Pojem verejn� poriadok v na�om pr�ve vymedzuje � 36 z�k.�. 97/1963 Zb. tak, �e s� to z�sady spolo�ensk�ho a �t�tn�ho zriadenia �SSR a jej pr�vn�ho poriadku, na ktor�ch je potrebn� bez v�hrady trvat.

Nie je preto poruu�en�m verejn�ho poriadku v zmysle �l. 18 ods. 3 Paktu - ani splnen�m podmienky pre mo�nost obmedzenia n�bo�ensk�ch pr�v - ak si ob�an nevy�iada �t�tny s�hlas pre ich v�kon, moci to vy�aduje z�k. 218/49 Zb. a vykon�vacie predpisy.

Opa�n� v�klad pojmu verejn� poriadok by bol z hladiska �l. 18 ods. 3 Paktu logicky nepr�pustn� aj v tom, �e by druh� podpodmienku (poru�enie verejn�ho poriadku) odvodzoval z prvej podpodmienky (z�k. 218/49 Zb. a vykon�vacie predpisy) a t�m by obe podpodmienky redukoval na jednu, k�m �l. 18 ods. 3 vy�aduje existenciu dvoch samostatn�ch podpodmienok.

Ak by sa �l. 18 Paktu takto dosledne aplikoval, � 179 by sa mohol z trestn�ho z�kona vypustit, preto�e by se prakticky nedalo sp�chat tr. �in marenia dozoru nad cirkvami. � 178 v�ak v trestnom z�kone zost�v�, Bezpe�no� podla neho st�ha a s�dy odsuzuj�. Zo�ivo�i existuj�cej s�dnej a policajnej praxi s� uvahy uveden� vy��ie iba akademick�m cvi�en�m, preto�e s�dy a Bezzpe�nost nane nedbaj�. Podla � 178 sa judikuj� politick� rozsudky. Proti nim pomo�e iba politick� tlak ob�anov. Najskor za dodr�iavanie existuj�ceho pr�va, potom za zru�enie samotn�ch z�konov, ktor� sl��ia ako pl��tik pre teraj�ie rozsudky. A nakoniec za prijatie lep�ch z�konov.