Dokument Charty 77 Ÿ. 22/82 (K u§¡v n¡ ­ 178 v Ÿsl. pr vn¡ praxi)

 

Feder ln¡mu shrom §dØn¡ ¬SSR

Nejvçç¡mu soudu ¬SSR

M.L£Ÿanovi, m¡stopýedsedovi vl dy ¬SSR

K.Hhr…zzovi, ýediteli sekretari tu pro vØci c¡rkevn¡ pýi pýedsednictvu vl dy ¬SSR

 

     Charta 77 vydala dne 10. býezna 1982 jako sv…j dokument Ÿ. 11/82 protest proti poruçov n¡ z kon… v oblasti n bo§ensk‚ho §ivota. Od t‚ doby projednaly Ÿsl. soudy dalç¡ pý¡pady (napý. 30.3.1982 pý¡pad Radima Hlo§ nky, 7.4.1982 pý¡pad Josefa B rty a Ladislava Trojana) pýi nich§ postupovaly opØt podle takov‚ interpretace ­ 10 z kona Ÿ. 218/1949 Sb. (tìkaj¡c¡ho se hospod ýsk‚ho dozoru st tu nad c¡rkvemi), kter  umo§nila pou§it¡ ­178 trestn‚ho z kona. Tato interpretace je v rozporu s Ÿeskoslovenskou £stavou a jinìmi platnìmi Ÿeskoslovenskìmi z kony. MluvŸ¡ Charty 77 obdr§eli rozbor ustanoven¡ jpý¡sluçnìch z konnìch norem a jejich realizace v ¬SSR a postupuj¡ ho kompetentn¡m org n…m. Doufaj¡, §e myln  interpretace bude nahrazena takovou, kter  odpov¡d  duchu pý¡sluçnìch z konnìch pýedloh a - to pýedevç¡m - kter‚‚ nen¡ v pý¡m‚m protikladu k mnoha dalç¡m pýijatìm z konnìm ustanoven¡m, platnìm v ¬SSR a tìkaj¡c¡m se svobody pýesvØdŸen¡, vyzzn n¡ a v¡ry.

 

V Praze dne 8.7.1982

 

Radim Palouç Anna Marvanov  Ladislav Lis

mluvŸ¡ Charty 77 mluvŸ¡ Charty 77 mluvŸ¡ Charty 77

 

O tzv. maýen¡ dozoru nad cirkvami

 

     Ustanovenie ­ 178 tr.z k. postihuje tzv. marenie dozoru nad cirkvami a n bo§enskìmi spoloŸnosœami. Hroz¡ trestom odåatia slobody a§ na dva roky tomu, kto v £mysle mariœ alebo sœa§ovat vìkon çt tn‚ho dozoru nad cirkvami alebo n bo§enskìmi spoloŸnosœami poruç¡ ustanovenie z kona o hospod rskom zabezpeŸen¡ cirkvi a n bo§enskìch spoloŸnost¡. Samotnì ­ 178 teda bli§çie nevymedzuje protipr vne spr vanie sa p chatela tohoto tr. Ÿinu, ale odkazuje na Ôalç¡ z kon a to z k. Ÿ. 218/49 Zb. o hospod rskom zabezpeŸen¡ cirkv¡ a n b. spoloŸnost¡, a vykon vacie vyhl çky. Tento z kon je vìchodiskom a kl£Ÿom k pr vnemu postihu cirkv¡ a veriacich u§ viac ne§ 30 rokov. Problematika ­ 178 tr. z k. je vlastne problematikou z kona 218/49 Zb.

     Ve–avravnì je rok vydania z kona - 1949 - keÔ v ¬eskoslovensku poŸas "pr vnickej dvojroŸnice" sa prebudov val celì pr vnì syst‚m na stalinskìch z kladoch. Naproti tomu zahmlievaj£ce je oznaŸenie z kona - o hospod rskom zabezpeŸen¡ cirkv¡ a n b. spoloŸnost¡ çt tom. V 30. roŸnej praxi z kona hospod rsk‚ zabezpeŸenie predstavovalo plat duchovnìm vo vìçke 800-1.520 KŸs brutto mesaŸne (mierne zvìçen‚ a§ v roku 1981) a pr¡spevek çt tu na )dr§bu kostola najma ak se duchovnì, posobiaci v urŸitej farnosti anga§oval v çt tom podporovanej politickej organiz cii kåazov. Podstatou z kona bolo £pln‚ podriadenie vçetkej Ÿinnosti cirkv¡ çt tnemu dozoru.

     V ­ 7 ods. 1 z kona sa uv dza, §e vìkon duchovenskej a pod. Ÿinnosti v cirkv ch a n bo§enskìch spoloŸnostiach sa via§e na çt tny s£hlas. Toto abstraktn‚ vymedzenie sa v priebehu rokov internìmi, uverejnenìmi alebo aj neuverejnenìmi smernicami neust le rozçirovalo vìznamove aj osobne. Dne si pol¡cia (ale aj s£dy) vykladaj) ustanovenie tak, §e zahråuje ka§d… teistick£ komunik ciu medzi dvoma a viacerìmi osobami.

     Okruh mo§nìch obvinenìch sa taktie§ rozç¡ril. Zo znenia ­ 7 ods. 1 z k. 218/49 Zb. a ­ 16 ods. 1 vykon vacej vyhl çky Ÿ. 219/49 Zb. by vyplìvalo, §e çt tny s£hlas potrebuj£ len duchovn¡. Ofici lny koment r k tr. z konu vçak vylo§il znenie z kona tak, §e çt tny s£hlas na duchovensk£ a pod. Ÿinnosœ potrebuj£ aj in‚ osoby, laici, nie iba duchovn¡. Tento rozç¡renì vìklad z kona potom zahråuje naozaj vçetko a d v  BezpeŸnosti dostatoŸne çirokì r mec na trestn‚ st¡hane. Konkr‚tne pripady z posledn‚ho obdobia ilustruj£ mnohorakosœ vìkladu pojmu "duchovensk  Ÿinnosœ", ako ho aplikuje BezpeŸnoœ a s£dy.

     V tr. veci Josef Ad mek a spol. vzniesla ætB Brno v r. 1979 obvinenie proti niektorìm obvinenìm pre marenie dozoru nad cirkvami a n b. spoloŸnostmi na skutkovom z klade, §e rozçirovali literat£ru s n bo§enskìm obsahom medzi svojimi zn mìmi. V r. 1980 Okresnì s£d v Rimavskej Sobote uzznal vinu ob§alovanìch Luubudu a Kesegovej podla ­ 178 tr. z k. z dovodu, §e sa na s£kromnej chate spoloŸne modlili v skupine asi 8 osob a pýedŸ¡tali si £ryvek z biblie. V r. 1981 Obvodnì s£d Bratislava 2 ods£dil G�ntera Mateja Rompfa pre ten istì paragraf, preto§e skupine 8-12 roŸnìch §iakov preietal diapozit¡vy s n bo§enskou tematikou apred spoloŸnìm jedlom sa v ich pr¡tomnosti pre§ehnal. V r. 1981 Okresnì prokur tor v Liberci vzniesol ob§alobu pre tr. Ÿin podla 178 na Josefa B rtu okrem in‚ho - pre s£kromn‚ vyuŸovanie teologie.

     éstava, z kony a vyhl çky, uverejnen‚ v £radnìch zbierk ch nies£ jedinìmi £radnìmi textami, upravuj£cimi u n s n bo§ensk£ problematiku. Cirkevn‚ £rady na vçetkìch stupåoch çt tnej spr vy vyd vaj£ vo svojej kompetencii rozne cyklostilovan‚, ale neuverejnen‚ smernice, ktorìmi ako§e podrobnejçie rozprac£vaj£ uustanovenia cirkevnych z konov. V skutoŸnosti smernicami Ôalej obmedzuj£ mo§nosœ cirkevn‚ho posobenia podla moment lne dosiahnut‚ho stupå politick‚ho tlaku na cirkvi a veriacich. Na republikovìch £rovniach s£ t.Ÿ. takìmi smernicami Metodick‚ pokyny Ministerstva kult£ry SSR z 28.1.1970 a SmØrnice Ministerstva kultury ¬SR Ÿ¡s. 12768/1970 ako aj z 30.6.1975. Podla nich sa udelenì çt tny s£hlas vzœahuje £zemne iba na vìkon bohoslu§ieb v kostole, v ktorom duchonì vykon v  duchovn£ spr vu a keby chcel duchovnì vykonaœ bohoslu§bu treb rs aj s£kromne na svojom byte, potrebuje na to dalç¡ çt tnì s£hlas. Na udelenie çt tneho s£hlasu niet pravneho n roku a z le§¡ vìluŸne na lubovoli cirkevn‚ho tajomn¡ka Ÿi s£hlas udel¡ alebo nie. V tr. veci Jozef Labuda a spol. s£d vypoŸul ako svedka aj cirk. tajomn¡ka pre okres Rimavsk  Sobota. S£d mu polo§il ot zku, na z klade Ÿeho rozhoduje v konktr‚tnych pr¡padoch o udelen¡ Ÿi neudelen¡ çt tneho s£hlasu. Tajomn¡k odpovedal, §e na z klade vlastn‚ho uv §enia. Na Ôalçiu ot zku tajomn¡k odpovedal, §e aj keby ob§alovan¡ boli po§iadali o udelenie çt tneho s£hlasu na vykonanie pobo§nosti na chate, s£hlas by im nebol udelel. V tr. spise proti Gabrielovi Povalovi na Okresnom s£de v ¦iline pre ten istì paragraf je zalo§enì spis Sekretari tu pre veci cirkevn‚ MK SSR, v ktorom Sekretari t oznamuje vyçetrovaciemu org nu, §e by nebol udelil çt tny s£hlas na pr¡jmanie osob do tzv. III. r du karmelit nov, aj keby o udelenie s£hlasu bol po§iadanì.

     Pr vny poriadok çt tu tvor¡ pyram¡du. Na jej vrchole je éstava, ktor  zakotvuje z kladn‚ z sady cel‚ho z konodarstva. Pod éstavou s£ z kony, pod z konmi vl dne nariadenia, pod nimi nariadenia jednotlivìch ministerstiev a v koneŸnom dosledku s éstavou.

     éstavna z sada n bo§enskej slobody premietnut  do ni§ç¡ch pr vnych noriem a skutoŸn‚ho §ivota 80-tych rokov v ¬eskoslovensku vyzer  nasledovne:

     Ÿl. 32 éstavy hovor¡: "Sloboda vyznania je zaruuŸen . Ka§dì mo§e prev dzat n bo§ensk‚ £kony, ak to nie je v rozpore se z konom."

     ­ 7 ods. 1 z k.Ÿ. 218/49 Zb. hovor¡, §e duchovensk£ a pod. Ÿinnosœ v cirkv ch a n b. spoloŸnostiach mo§no vykon vaœ len se s£hlasom çt tu.

     ­ 16 ods. 1 vl.nar.Ÿ. 219/49 Zb. u§ rozçiruje po§iadavku çt tneho s£hlasu na sk£ko–vek duchovensk£ Ÿinnosœ (teda nie iba v cirkv ch a n b. spoloŸnostiach).

     Smernice ministerstiev kult£ry uvedenì çt tny s£hlas zu§uj£ iba na jeden kostol.

     C¡rkevnì tajomn¡k, alebo sekretari t, maj£ci vìluŸn  pr vomoc na udelenie alebo neudelenie s£hlasu, ak je o to po§iadanì, s£hlas pripadne neudel¡.

     Rovnako kuri¢zny je aj ofici ly vìklad z kona 218/49 Zb. ohladom mn¡çskìch r dov. V ­ 14 z kona sa uv dzza, §e sa zruçuj£ dovtedajçiepredpisy, upravuj£ce pr vne postavenie c¡rkv¡ a n bo§enskìch spoloŸnost¡. æt t si toto ustanovenie vykl d  tak, §e n¡m boli zruçen‚ mu§sk‚ rehole (nevedno preŸo pr ve mu§sk‚ a nie §ensk‚). Takìto vìklad okrem o politick£ moc nemo§no oprieœ o niŸ in‚. Pod–a vçeobecnej pr vnej te¢rie v pr ve plat¡ z sada, "dovolen‚ je vçetko, Ÿo nie je zak zan‚" (Viktor Knapp: Filosofick‚ probl‚m socialistick‚ho pr va), Praha 1967, str. 248 a n.). Ak z kon 218/49 Zb. zruçil predchazaj£ce predpisy o r doch, nov‚ nevytvoril. To znamen , §e niet pr vnej normy, ktor  b zzakazovala existenciu rehol¡ a tieto by mali byœ preto dovolen‚, samozrejme bez n roku na hospod rske zabezpeŸenie zo strany çt tu. Pravdepodobne z takejto £vahy vych dzala. Gener lna prorkuratura ¬SSR v r. 1968, keÔ na dopyt neiktorìch predstavenìch mn¡çskìch r dov p¡somne ozn mila, §e rehole neboli £vahy zruçen‚ §iadnym pr vnym predpisom a mo§u vo svojej Ÿinnosti pokraŸovat, resp. ju obnoviœ. Od r. 1968 nevyçiel k tejto ot zke §iadny novì predpis a pýedsa çt tn‚ org ny - vratane gener lnej prokuratury - teraz znovu tvrdia, §e mu§sk‚ r dy s£ zruçen‚ a ak kolvek aktivita v s£vislosti s r dmi je maren¡m dozoru nad cirkvami. Na iluustr ciu tohoto pr vneho n zoru v r. 1981 Okresnì s£d v ¦iline ods£dil Gabriela Povalu, preto§e mal z¡sk vaœ rozne osoby pre vstup do tzv. III. r du karmelit nov, kteroì ani pod–a cirkevn‚ho pr va nie je rekolou.

     ¦ensk‚ rehole çt t trp¡ v £stavoch soci lej starostlivosti a v niektorìch nemocniciach. Z cadne nedost vaj£ çt tny s£hlas na leg lne pr¡jmanie novìch Ÿleniek a iba vyjimoŸne dostan£ s£hlas na nadobudnutie vaŸçieho osobn‚ho majetku. æt t tvrd¡, §e r dov‚ sestry potrebuj£ çt tny s£hlas aj na nadobudnutie napr. rodinn‚ho domu, ktorì by si chceli kupiœ z vlastnìch osobnìch prostriedkov. T to interpret cia prakticky aj teoreticky obmezuje ich obŸianskopr vnu sposobilosœ a tìm aj éstavou zapezpeŸeni rovnosœ pred z konom. Z tohoto hladiska bolo Rak£sko za vl dy cis ra Frantiçka I. pokrokovejjç¡m çt tom ne§ socialistick‚ ¬eskoslovensko. Za jeho vl dy vyçiel Vçeobecnì obŸiansky z konn¡k z r. 1811, ktorì zakotvil vçeobecn£ obŸianskopr vn£ sposobilosœ dospelìch osob. Osobitnou kapitolou neg cie pr va je udelovanie a najma odn¡manie çt tn‚ho s£hlasu na vìkon duchovenskej Ÿinnosti duchovnìm.

     Podla ­ 1 ods. 1 vyhl.Ÿ. 219/49 Zb. duchovn¡ s£ zamestnancami cirkvi. PastoraŸn£ Ÿinnosti im çt t vypl ca plat. Ak sa pozer me na vec z laisk‚ho pohladu çt tu, na vykone pastoraŸnej Ÿinnosti maj£ duchovn¡ prinajmençom dvojkì pr vom chr nenì z ujem - realizuj£ n¡m svoje pr vo na pr cu a poberaj£ jeho prostredn¡ctvom finanŸn‚ prostriedky na svoje §ivobytie. Odåatie çt tn‚ho s£hlasu znamen  pre duchovn‚ho postih v oboch uvedenìch z ujmoch. KeÔ çt tny org n rozhoduje o pr¡padnom odåat¡ çt tn‚ho s£hlasu, mal by sa preto riadit z konom Ÿ. 71/67 Zb. o spr vnom konan¡. O odåat¡ s£hlasu by mal rozhodn£œ rozhodnut¡m (­ 64), ktor‚ by muselo obsahovat vìrek, skutkov‚ a pr vne odovodnenie a pouŸenie o dovol n¡. éŸastn¡kom tak‚ho konanie by bol duchovnì, ktor‚mu sa m  s£hlas odobraœ (­ 14 ods. 1( aj prisluçnì biskupskì £rad a obaja by mali pr vo sa odvolaœ proti rozhodnutiu. Ak by spr vny org n odvolaniu vìslovne neodåal £Ÿinok, odvolanie by odkladalo odåatie s£hlasu.

     N rodn‚ vìbory (presnejçie: cirkevn¡ tajomn¡ci a sekretari ty) zavedli prax, §e odåatie suhlasu iba oznamuj£ biskupsk‚mu £radu ako hotovì fakt, bez skutkov‚ho odovodnenia a bez mo§nosti odvolanie sa. Prieklep ozn menia biskupsk‚mu £radu zasielaj£ ako obyŸajn£ listov£ z sielku na vedomie dotyŸn‚mu duchovn‚mu, taktie§ bez vìslovnej mo§nosti odvolaœ sa. Aj keby sa tak  z sielka stratila na poçtØ, çt tny apar t pova§uje suhlas dotyŸn‚mu duchovn‚mu za odåatì.

     V r. 1981 r¡m. kat. kåaz Josef Kord¡k po takomto odåat¡ çt tn‚ho s£hlasu vykonal niekolko bohoslu§ieb Ÿekaj£c na oznamenie o odåat¡ çt tneho s£hlasu od svojho zamestn vatela, cirkvi, reprezentovanej biskupskìm £radom. Okresnì s£d v Lounech ho za to ods£dil na trest odåatia slobody pre marenie dozoru nad cirkvami.

     V n vaznosti na cirkevn‚ z kony sa vtvoril syst‚m cirkevnzch tajomn¡kov na n rodnìch vìboroch od vaŸç¡ch miest a§ po kraje a ministerstva kult£ry. Ich pr vomoc voŸi cirkvi je takmer neobmedzen , proto§e z kon alebo jeho ofici lny vìklad prakticky vçetky rozhodnutia v c¡rkevnej oblasti ponech va na ich uv §enie. Ich pr vomoc £dajne prevyçuje len ich korupŸåosœ, o ktorej sa rozpr vaj£ legendy. Svoj£ Ÿinnosœ zrejme ch pu ako £Ÿasœ ofici lnej çt tnej politiky "postupne oslobodzovat st le çirç¡ okruh –ud¡ od vplyvu n bo§enskìch predst v."

     Proklamovan  demokratiŸnost a spojenie s –udom n çho çt tn‚ho apar tu by sa mala projavit v tejto af‚re tak, §e by veriaci obŸania mali maœ slovo pri obsadzovan¡ funkci¡ cirkevnìch tajomn¡kov. Pre zaŸiatok by to slovo mohli vyslovovat moci aj hierarchie jednotlivìch cirkv¡ a çt tom podporovan‚ cirkevn‚ organizacie. Zatial je skuteŸnosœ tak , §e najmenç¡ vplyv na obsadzovanie tìchto funkci¡ maj£ veriaci, a naopak, naajvaŸçiu çancu na prijatie do funkcie maj£ uch dzaŸi, ktor¡ dostatoŸne nahlas prejavili svoj ateizmus.

     Marenie dozoru nad cirkvami koncipuje trestnì z kon, ako £myslnìì tr. Ÿin. Znamen  to tolko, §e ho mo§e sp chaœ iba pachatel, ktorì vie, §e mo§e sp chaœ tento trestnì Ÿin a z roveå ho chce sp chaœ ( ­ 4 tr.z k.). Vzhladom na odkazovac¡ charakter ­ 178 tr. z. iba ten mo§e sp chaœ tento tr. Ÿin, kto pozn  z kon 218/49 Zb. a vykon vacie vyhl çky. Takìch –ud¡ by nebolo v republike mnoho, veÔ z kon m  viac ne§ 30 rokov a niektor‚ vykon  vacie smernice s£ vydan‚ iba interne pre cirkevnìch tajomn¡kov. Naviac, pr¡klad stanovisk  gener lnej prokur tury ve veci mn¡çskìch rehol¡ ukazuje, §e ten istì z kon si mo§u aj pr vn¡ci vykladaœ priam protikladnØ. Ako potom mo§no oŸakavat poznanie cirkevnìch z konov od prostìch obŸanov, nikdy sa nezaoberaj£cich pr vom. Pod–a striktn‚ho znenia z kona s£d by mohol ods£dit iba toho, u koho sa dok §e, §e napr. vedel, §e na skupinov£ modlitbu a na predŸ¡tanie £ryvku z biblie na s£kromnej chate potrebuje s£hlas okresn‚ho cirkevn‚ho tajomn¡ka a modl¡ sa a Ÿ¡t  zz biblie tie§ bez tak‚ho s£hlasu. Aj keby sa modlenie a Ÿitanie z biblie (objek¡vna str nka skutkovej podstaty tr. Ÿinu) preuk zalo, ale by sa nepreuk zalo, §e obvinØnì vedel, §e bez çt tn‚ho s£hlasu je to zak zan‚ (subjekt¡vna str nka), mal by ho s£d oslobodiœ. Za posledn‚ desatroŸie vçak nie je zn my pr¡pad, aby s£d oslobodil ob§alovan‚ho z marenia dozoru pre nedostatek subjekt¡vnej str nky, noci se niektor¡ br nili aj poukazom na t£to okolnosœ.

     Nov  kapitola v pr vnej £prave n bo§enskìch pr v obŸanov nastala ratifik ciou Medzin rodnìch paktov o –udskìch pr vach. Veriaci obŸania mohli ratifikaciu priv¡taœ s n dejou, prinajmençom na obohatenie svojej pr va na slobodu n bo§ensk‚ho presvedŸenia. Pr va, o ktorom aj Marx nap¡sal: "Privil‚gium viery je vçeobecn‚ –udsk‚ pr vo" (Marx-Engels: Spisy, zv. 1, Praha 1957, str. 387).

     UrŸit£ skepsu v s£vislosti s ratifik ciou Paktov vyvol vala okrem mnohìch inìch okolnosœ, §e v ofici lnej dennej aj odbornej publicistike sa objavili Ÿl nky, pod–a ktorìch ratifik cia Paktov neznamen  §iadny kvalitativnì predel v Ÿsl. pr vnom poriadku, peto§e pr vne aj fakticky s£ u§ vçetky pr va obsiahnut‚ v Paktoch, v ¬eskoslovensku zabezpeŸen‚.

     Po niekolkìch rokov od ratifik cie sa ukazuje, §e to naozzaj §iadny predel nebol, preto§e viacer‚ pr va, obsiahnut‚ v Paktoch, sa nadalej nedodr§iavaj£, medzi nimi pr vo na n bo§enskou slobodu. Pakty vçak otvaraj£ mo§nosœ zauj¡mavej pr vnej argument vie najma v trestnìch st¡haniach pre marenie dozoru. Dokonca tak zauj¡mavej, §e s£dy ju ani nevyvracaj£, ale ju radçej predch dzaj£ mlŸan¡m, v rozpore s ­ 125 tr.por. ukladaj£cim s£du uviest v odovodnen¡ rozsudku, ako sa vyrovnal s obhajobou ob§alovan‚ho.

     Pakty s£ uverejnen‚ v Zbierke z konov pod Ÿ. 120/1976. N bo§ensk£ slobodu kvalifikovanì sposobom vymedzuje a zabezpeŸuje Ÿl. 18 Paktu o obŸianskìch a politickìch pr v ch. Uv dza sa v åom, §e ka§dì m  pr vo na slobodu myslenia, svedomia a n bo§enstva. Toto pr vo zahrnuje pr vo na slobodu prejavovat svoje n bo§enstvo alebo vieru s m alebo spoloŸne s inìmi, verejne alebo s£kromne, vykon van¡m n bo§enskìch £konov, bohoslu§bou, zachovavan¡m obradov a vyuŸov n¡m. T to formul cia zahrnuje vçetky n bo§ensk‚ £kony, ktor‚ v naç¡ch podmienk ch prichadzaj£ do £vahy u veriacich obŸanov. Najma zhrnuje vçetku Ÿinnost ob§alovanìch v roznych tr. Ÿinosch a konaniach uskuutoŸnenìch po ratifik cii Paktov, za ktor£ ich s£dy ods£dili pod–a ­ 178 tr. z. Formul cia Ÿl. 18 ods. 1 je nepodmieneŸn , nevy§aduje splnenie §iadnej dalçej podmienky pre vìkon pr v v Ÿl nku uvedenìch. Nevy§aduje teda udelenie osobit‚ho çt tn‚ho s£hlasu pre ich vìkon.

     Ak vych dzame z po§iadavky bezrozpornosti pr  vneho poriadku çt tu, vyvstane ot zka, ako mo§no navzajom zladit z kon 218/49 Zb. a vykon vacie predpisy, vy§aduj£ce çt tny s£hlas na vììkon n bo§enskìch £konov, s Paktom o obŸianskych a politickìch pr vech, ktorì çt tnì s£hlas na ich vìkon nevy§aduje. Oba boli uverejnen‚ v Zbierke z konov a oba nadalej platia.

     Najprirodzenejjç¡m rieçen¡m, kter‚ by z roveå najlepçie zodpovedalo po§iadavke pr vnej istoty, by bol postup, na ktotì sa republika zaviazala v Ÿl. 2 ods. 2 Paktu - s£lade so svoj¡m z konod rnìm postupom uskutoŸnit zmeny v pr vnom poriadku tak, aby slobody obsiahnut‚ v Pakte boli plne pr vne zabezpeŸen‚. To by znamenalo zruçiœ z kon 218/49 Zb. a vykonavacie predpisy alebo ich aspoå novelizovat tak, §e sa z nich odstani po§iadavka çt tn‚ho s£hlasu na vìkon n bo§enskìch £konov uvedenìch v Pakte.

     Avçak aj pri trvaj£cej platnosti z k. 218/49 Zb. mo§no n jsœ logicky vìklad, ako-tak pripuçtaj£ci jeho s£be§nì Ÿinnost s Paktom Pod–a tohoto vìkladu samotnì podpis Paktu vl dou ¬SSR treba pova§ovaœ za gener lny çt tny s£hlas na vìkon vçetkìch n bo§enskìch pr v, uvedenìch v Pakte, jednotlivo u§ nie je poterbn‚ s£hlas vy§adovat. Jednotlivo by sa vy§adoval a udeloval s£hlas iba v pr¡padoch, kedy bìkon pr v £zko s£vis¡ s ich hospod rskym zabezpeŸn¡m, t.j. prakticky pri ustanovov n¡ duchovnìch do çt tom platenej pastoraŸnej Ÿinnosti. V tìchto pr¡padoch by bolo po§iadavka osobit‚ho çt tn‚ho s£hlasu pr vne zluŸiteln  s Paktom. Vo vçetkìch ostatnìch pr¡padoch mo§u veriaci vykon vat n bo§ensk‚ £kony volne.

     Osobitn£ zmienku vy§aduje ustanovenie Ÿl nku 18 ods. 3 Paktu. Toto ustanovenie uv dza podmienky, za kterìch mo§no vìkon pr v, uvedenìch v prvom odseku obmedziœ. Inìmi slovami -- vìkon pr v je nepodmieneŸnì, obmedzenei pr v je podmieneŸn‚.

     ¬l. 18 ods. 3 uuv dza dve podmienky pre obmedzenie pr v: obmedzenie vy§aduje z kon a je to potrebn‚ pre zachovanie verejn‚ho poriadku, bezpeŸnosti, zdravia, mor lky alebo z kladnìch pr v a slobod inìch. Obe podpodmienky s£ spojen‚ zluŸovacou spojkou "a", preto musia byœ splnen‚ kumulat¡vne, s£Ÿasne, aby nastala mo§nosœ obmedzenia pr v (Vikrot Knapp: Zvl çtn¡ logick‚ argumenty v tvorbe pr va, Pr vn¡k Ÿ. 10/1979, str. 918). Obe podpodmienky vo svojom s£hrne vytv  raj£ podmienku obmedzenie pr v.

     Ak by saza prv£ podpodmienku pova§oval z kon 218/49 Zb. a vykon vacie predpisy, druh  podpodmienka by bola splnen  len vtedy, ak by spravanie sa osob pri vìkone n bo§enskìch pr v pod–a Ÿl. 18 ods. 1 ruçilo alternativne verejnì poriadok, bezpeŸnosœ, zdravie alebo mor lku alebo z kladn‚ pr va a slobody inìch. ›a§ko si predstavit, §e by za norm lnych okolnost¡ v naç¡ch podmienk ch k nieŸomu tak‚mu mohlo dojsœ.

     Avçak ani z k. 218/49 Zb. a vykonavacie predpisy nemo§no dost dobre pova§ovaœ za splnenie prvej podpodmienky. ¬l. 5 ods. 1 Paktu toti§ zakazuje Ÿlenskìm çt tom Paktu uskuteŸåovat pr vne akty zzameran‚ na obmezenie pr v, uznanìch Paktom, pod r mec danì Paktom.

     Z druhej podpodmienky azda zvadza k nespr vn‚mu vìkladu pojem verejnì poriadok. Verejnì poriadok v zmysle medzin rodn‚ho pr va (Pakt je s£Ÿasœou medzin rodn‚ho pr va) nezahråuje vçetky pr vne normy vn£troçt tn‚ho pr vn‚ho poriadkuu, ale len z kladn‚ z sady vn£troçt tn‚ho pr vn‚ho poriadkuu. Medzin rodn‚ pr vo neochraåuje vçetky kogentn‚ ustanovenia vn£troçt tn‚ho pr vneho poriadkuu. (ZdenØk KuŸera: Mezin rodn¡ pr vo soukrom‚, Praha 1975, str. 88). Medzi z kladn‚ z sady n çho pr vn‚ho poriadku patr¡ napr. z sada ved£cej £lohy KS¬, demokratick‚ho centralizmu, monogamneho man§elstva apod. Pojem verejnì poriadok v naçom pr ve vymedzuje ­ 36 z k.Ÿ. 97/1963 Zb. tak, §e s£ to z sady spoloŸensk‚ho a çt tn‚ho zriadenia ¬SSR a jej pr vn‚ho poriadku, na ktorìch je potrebn‚ bez vìhrady trvat.

     Nie je preto poruuçen¡m verejn‚ho poriadku v zmysle Ÿl. 18 ods. 3 Paktu - ani splnen¡m podmienky pre mo§nost obmedzenia n bo§enskìch pr v - ak si obŸan nevy§iada çt tny s£hlas pre ich vìkon, moci to vy§aduje z k. 218/49 Zb. a vykon vacie predpisy.

     OpaŸnì vìklad pojmu verejnì poriadok by bol z hladiska Ÿl. 18 ods. 3 Paktu logicky nepr¡pustnì aj v tom, §e by druh  podpodmienku (poruçenie verejn‚ho poriadku) odvodzoval z prvej podpodmienky (z k. 218/49 Zb. a vykon vacie predpisy) a tìm by obe podpodmienky redukoval na jednu, kìm Ÿl. 18 ods. 3 vy§aduje existenciu dvoch samostatnìch podpodmienok.

     Ak by sa Ÿl. 18 Paktu takto dosledne aplikoval, ­ 179 by sa mohol z trestn‚ho z kona vypustit, preto§e by se prakticky nedalo sp chat tr. Ÿin marenia dozoru nad cirkvami. ­ 178 vçak v trestnom z kone zost v , BezpeŸnoœ podla neho st¡ha a s£dy odsuzuj£. ZoŸivoŸi existuj£cej s£dnej a policajnej praxi s£ uvahy uveden‚ vyççie iba akademickìm cviŸen¡m, preto§e s£dy a BezzpeŸnost nane nedbaj£. Podla ­ 178 sa judikuj£ politick‚ rozsudky. Proti nim pomo§e iba politickì tlak obŸanov. Najskor za dodr§iavanie existuj£ceho pr va, potom za zruçenie samotnìch z konov, ktor‚ sl£§ia ako pl çtik pre terajçie rozsudky. A nakoniec za prijatie lepç¡ch z konov.