--------------------------------------------------------------------------------
Autor: Pavlík Vladimír
Název: Musel B. Trávníček predčasne zomrieť?
Zdroj: NN Ročník........: 0003/016 Str.: 013
Vyšlo: 01.01.1993 Datum události: 01.01.1993 Rok: 1993
--------------------------------------------------------------------------------
Úplný obsah:
-----------
Myšlienku o napísaní tohto príbehu nosím v sebe dosť dlho. Mal som už pripravených niekoľko konceptov, ale nemohol som sa odhodlať. Nie preto, že by som mal strach z toho, že určité kruhy môžu začať o mne tvrdiť, že obhajujem bývalého nomenklatúrneho komunistu. Chcem vydať svedectvo o občanovi, ktorý z titulu svojej vysokej straníckej funkcie sa rozhodol, že vybočí z nalinkovaného radu komunistickej mašinérie, ktorá sa tu vyše 40 rokov skrývala za tzv. robotnícku triedu.
Stálo ho to predčasné ukončenie života. oficiálne sa hovorilo o normálnej smrti. Neoficiálne o likvidácii nepohodlnej osoby. Mnohí z nás si iste spomenú na tragikomický list Predsedníctva ÚV KSČ z marca 1983, navádzajúci občanov, aby podporovali zvyšovať zákonnosť, morálku a disciplínu. Ovšem najväčším paradoxom bolo, že pokiaľ sa niekdo chcel riadiť návodmi a poučkami tohto listu, narazil na bariéru nepochopenia práve tých, čo ho pripravovali a dali do vydania.
Bohuš Trávniček, v tom čase šéfredaktor Pravdy a člen ÚV KSS sa rozhodol, že začne konať tak, ako mu kázalo jeho svedomie a poučky súdruha Biľaka začal napĺňať v praktickom živote. Vo svojom príhovore, uverejnenom 13. 4. 1985 mimo iného napísal: "Čo teda robiť, aby za slovom nasledoval čin, aby protisocialistická pliaga jedla síce chlieb, ale väzenský? Na lapaja a darebáka dobré slovo neplatí. To je tak dobré pre sviečkové babky, ale nie pre grázla či mafiu, ktorá sa obohacuje na úkor spoločnosti a porušuje zákon.
A pritom predovšetkým v socializme platí, že kto sa protispoločenskou činnosťou zabrýzga ako sviňa v mláke, tak s ním treba aj jednať. Bez ohľadu na to, či je rybár, ktorý loví v mútnom, alebo obeť, ktorá si lebedí v jeho sieti."
A jeho príhovor z 3. 8. 1985, má vlastne opodstatnenie aj v dnešnej dobe a dotýka sa jak ľavých, tak aj tých tzv. pravicových lotrov. Preto si dovoľujem odcitovať jednu pasáž:
"Sú iní, ktorých mená a funkcie sú opradené pavučinou autority, ibaže majú autoritu založenú na strachu spolupracovníkov, podriadených. Žijú v predstave, že ich postavenie a moc sú neotrasiteľné, vytvárajú okolo seba nimbus nedotknuteľnosti, lebo oni si môžu dovoliť veci, ktorý iným, obyčajným smrteľníkom nie sú dovolené. Sú ďalší, ktorí si z titulu svojej funkcie a služobného postavenia vybudovali pašalík. Správajú sa ako veľkomožní, bývalí slúžni a principiáli. Predstavujú party a partičky, mafie a spoločenstvá, tiahnu za jeden povraz. Majú svoje vznešené vášne-veľkopanské poľovačky, pijanské družiny, kartárské tímy-lebo oni sú ktosi-honorácia, aristokracia, ktorá si to môže dovoliť, má na to."
Mnohí z týchto komunistických zločincov sa tu asi spoznali a v súlade s heslom, najlepšia obrana je útok, zahájili likvidáciu Bohuša Trávnička.
Po jeho predčasnej smrti mu zmizli z trezoru materiály, ktoré mal pripravené na zverejnenie a ktoré odhaľovali, ako sa kovaní súdruhovia obohacujú na účet štábu a vlastných spoluobčanov. Samozrejme, keď niektoré veci až príliš prenikli na verejnosť, potom nastúpili ich komunistickí súkmeňovci, ktorí pracovali a mnohí z nich doteraz pracujú v orgánoch činných v trestnom konaní a urobili všetko preto, aby pozakrývali, čo sa pozakrývať dalo. Jedna z najväčších afér týkajúca sa ekonomických zločinov v okrese Považská Bystrica, proti ktorej bol aj kráľ Oravy Babinský žiakom, bola kauza, kde hlavnú, ale pritom podstrčenú úlohu hral dnes už nebohý Juraj Beleš.
Nahliadnime do protokolu, ktorý 25. 8. 1983 v Bratislave dokončil vyšetrovací tým, ktorý určil ÚV KSS a pracoval v tomto zložení: Ing. Ján Bajs, podpredseda VĽK Ssl. KNV
JUDr. Ľuboslav Badač, pracovník VĽK ÚV KSS Bratislava Ján Holec, starší inšpektor KOI Bratislava
Michal Zlejší, starší inšpektor KOI Banská Bystrica V tomto protokole je zdokumentovaných 52!!! trestných činov a doslovne sa tu píše: "NIE JE MOŽNÉ, ABY TÁTO PROTISPOLOČONSKÁ ČINNOSŤ MOHLA BYŤ VYKONÁVANÁ BEZ CENTRÁLNEJ ORGANIZOVANOSTI!!! Tu ako autor zodpovedne prehlasujem, že táto dlhoročná trestná činnosť sa páchala jak s vedomím straníckych a štátnych orgánov, tak aj s vedomím orgánov činných v trestnom konaní. A je paradoxné, že mnohí z týchto darebákov sa stali po ľavicovom puči v novembri 1989 vernými služobníkmi Vladimíra Mečiara. Pre názornú ilustráciu odcitujeme niektoré pasáže z protokolu. Na strane 4. sa dočítame, ako od roku 1979-1982 boli občania okresu Považská Bystrica okradnutí o 688.252 kg mäsa a mäsových výrobkov, v hodnote 22,527.047 Kčs. S týmto mäsom mafia kšeftovala v iných okresoch našej republiky. Podobne boli občania okradnutí aj o salámové výrobky, črevá a bravčové hlavy v hodnote 10 a pol milióna Kčs.
Na stranách 28-32 sa máme možnosť dočítať, ako za 4 roky táto mafia okradla na desiatových balíčkoch baníkov z UĽB Prievidza o 3,065.540 Kčs.
O praktikách jedného z bossov Juraja Beleša sa napríklad dočítame, ako svojvoľne, bez povolenia nakúpil 8 jazdeckých koní a 2 poníky za 539.680 Kčs. Výstroj, poistné, krmivo a mzdy ho vyšli na 104.000 Kčs a príjmy zo zisku predstavovali len 435,- Kčs.
Taktiež svojvoľne od roku 1979-1982 nakúpil umelecké diela za 3,094.510 Kčs od svojho osobného priateľa, akademického maliara Svetozára Ábela.
Takýmto spôsobom praktikovala komunistická mafia v tom čase proklamované heslo: "ŽIŤ ŽIVOTOM PRACUJÚCEHO ČLOVEKA." Veľmi zaujímavá je aj prvá strana protokolu, kde sa mimo iného píše, že pracujúci už 10 rokov píšu sťažnosti, dožadujú sa nápravy, potrestania vinníkov, ale bezvýsledne. Že prístup orgánov k tejto protispoločenskej činnosti bol liknavý a ich snahou nebolo v plnej miere odhaliť nedostatky, ale skôr naopak. TIETO ZAKRÝVAŤ!!!
Niektoré z týchto materiálov, ako sa uvádza v oznámeniach, zostali odložené u prokurátora JUDr. Vincenta Bobota (ináč známeho Vladimíra Mečiara, pozn. autora V. P.).
Keď sa teda Bohuš Trávniček rozhodnul, že túto kauzu zverejní nie podľa réžie ÚV KSČ, ale podľa skutočnej pravdy, o jeho osude bolo pravdepodobne rozhodnuté.
Útoky spoza chrbta, ktoré organizoval vtedy súdruh VLADIMÍR PIROŠÍK, člen ÚV KSČ a predseda KV KSS v Banskej Bystrici, neostali bez následkov. Jeho súkmeňovci na ÚV KSS dokonca žiadali lekárov, aby potvrdili, že je duševne chorý, že nemôže viesť redakciu.
Nakonie tzv. morálka týchto nomenklatúrnych komunistických darebákov sa prejavila aj na jeho pohrebe. Bol veľkolepý a pompézný a všetci tí, čo sa pričinili o jeho predčasnú smrť, sa na ňom v mene KSČ aj zúčastnili.
Preto som považoval za svoju morálnu povinnosť časť tejto kauzy zverejniť a hlavne aby som názorne ukázal dopredu vyrobeným, tzv. ponovembrovým hrdinom, že kto nehodným bol kedysi, je nehodným aj dnes.
Vladimír Pavlík